ľalia [ľa-, li-, leluja; -ia, -ie] ž, lilium [li-; -um, -om] s gr/lat 1. rastlina z rodu Lilium, najmä ľalia biela Lilium candidum: z ruže a z lilie (ASL 1603-04) L. wezmy byleg lalige to žlute w prostredku a ztlucž (LR1 17. st); Artaxerxes porucyl priwesty do mesta Susan, což wyznamenawa lalium neb lelugu bylu (MC 18. st); pren o morálne čistej podobe: krasna lilia, panno Marya (CC 1655); teba, šuhaj, nech haní svet, veru ťa nezhnusím, lalia billa, kvet (AD 1723-65); L. martagon gest lalia krwaweg barwy (PR 18. st) ľ. zlatohlavá Lilium martagon: ľ. modrá rastlina z rodu kosatec Iris: iris: lilium modre (GF 1717); iris: modra liliom, kosaček (KS 1763); ľ. poľná rastlina z rodu ľaliovka Hemerocallis: patrire na lilie polnj, kterak rostu, nepracugi (Le 1730); dag geg (svini) polnu laligu žrati (PL 1787) F. Florentia, láskavá moja, holubica moja vivolená, jako lalia čistá, ruža moja (BR 1785) 2. znak v podobe kvetu ľalie: (boli) plnj zlých činuw, welikych chljpnosti a nečistoty, že museli franczúszkymi wypálenými liliemi ceychowani byti (FP 1744); -ový príd k 1: lysty lyliowe; semeno lyliowe; lyliowy bylina (ML 1779); susinum oleum: liliowy oleg; lilietum: liliowa záhrada v ktorej sa pestujú ľalie (KS 1763); x. pren (mníška) po dlhokém dabla pokúšaní uríďila do sveta vistúpiťi a laliovú svú čistotu poprzňiťi (BR 1785)
liliom, lilium, liliový p. ľalia