likvidátor -a m. kto je poverený likvidáciou;
likvidátorský príd.;
likvidátorsky prísl.;
likvidátorstvo -a s.
likvidátor -ra pl. N -ri m. (človek)
likvidátor G a A -ra pl. N a A -ry m. (živočích)
likvidátor1 -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. ekon., práv. ▶ právnym predpisom ustanovená osoba vykonávajúca likvidáciu (predaj) obchodnej spoločnosti, družstva či inej právnickej osoby: majetok podniku speňaží l. predajom vecí na verejnej dražbe; vymenovanie, odvolanie likvidátora; veritelia sú zastúpení likvidátorom; právomoci likvidátorov a exekútorov 2. fin. ▶ kto zodpovedá za riešenie a kompletné zdokumentovanie poistnej udalosti: l. škôd; pracovať ako samostatný l.; včas zabezpečiť obhliadku škody likvidátorom poisťovne 3. fin., ekon. ▶ kto zodpovedá za plynulé a správne nakladanie s pohľadávkami firmy, zúčtovateľ: l. faktúr 4. ▶ kto poskytuje služby zamerané na odstránenie rozličných odpadových materiálov; kto zabezpečuje likvidáciu, ničenie nežiaducich škodcov: l. komunálneho odpadu; súkromní likvidátori hlodavcov; práca likvidátora vtáctva na letiskách, vo vinohradoch 5. pejor. ▶ kto vykonáva vraždy na objednávku, nájomný vrah: najať si likvidátora 6. ▶ (v období fašizmu) kto za odmenu a s povolením štátu speňažoval majetky židovských rodín: postupné odtajňovanie mien bývalých likvidátorov; mnohí z tých, čo boli likvidátormi, žijú doposiaľ v utajení ▷ likvidátorka -ky -riek ž.: l. poistných udalostí motorových vozidiel
likvidátor2 -ra pl. N a A -ry m. ⟨lat.⟩ ekol., biol. ▶ zviera, ktoré požiera iné zvieratá al. uhynuté telá zvierat a tým zamedzuje šíreniu chorôb al. premnoženiu určitého živočíšneho druhu: medveď je aj prirodzeným likvidátorom zdochlín; Najväčším likvidátorom líšok u nás je vlk. [NP 1988]
likvidátor3 -ra L -re pl. N -ry m. ⟨lat.⟩ ▶ zariadenie, prístroj na odstránenie určitých nežiaducich prvkov al. látok: l. pachu domácich zvierat; hackeri vyvinuli l. čipov
likvidátor -a m. ‹l› (likvidátorka -y ž.) kto uskutočňuje likvidáciu: l. účtovných dokladov; l. škôd;
likvidátorský príd.: l-á činnosť
likvidátor kto zisťuje správnosť a splatnosť nejakej pohľadávky a poukazuje ju na výplatu • zried. zúčtovateľ • výplatca
likvidátor, -a m.
1. osoba poverená likvidáciou, napr. podniku, ústavu a pod.;
2. peňaž. účt. zúčtovateľ, výplatca;
3. polit. prívrženec likvidátorstva: menševickí l-i;
likvidátorský príd.: l-á snaha, nálada, teória;
likvidátorstvo, -a str. reakčný menševický smer v Ruskej sociálnodemokraickejstrane v rokoch 1908-1912 zavrhujúci revolučný triedny boj