likér -u L -i mn. -y m. sladký, obyč. aromatický alkoholický nápoj: rascový, domáci l.;
likérový príd.: l-á esencia, l-é bonbóny; l-á súprava
likér -ru L -ri pl. N -ry m.
likér -ru L -ri pl. N -ry m. ⟨fr.⟩ ▶ sladená aromatická liehovina s bylinnou, ovocnou al. inou príchuťou: značkový vaječný, bylinkový, pomarančový l.; žalúdočný l. bylinková liehovina s liečivými účinkami na žalúdočné problémy; vypiť kalištek horkého likéru; vyrábať domáci l.; podávať kávu s likérom; Predchodcami dnešných likérov sú stredoveké liečivé nápoje. [InZ 1999] ▷ likérik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: nalej mu trochu likérika, bude smelší
likér -u m. ‹f› liehovina s vyšším obsahom cukru a výraznou aromatickou zložkou;
likérový príd.
likér, -u, 6. p. -i, mn. č. -y m. sirupovitý alkoholický nápoj;
likérový príd.: l. bonbón plnený likérom; l-á esencia na výrobu likéru; l-á súprava na pitie likéru;
likérik, -a m. zdrob. expr.
ligér p. likér
likér m. (ligér) sladký, obyč. aromatický alkoholický nápoj: Naľiala jej do pohára ľikéru - slatkej rascovici (Králiky BB); Ja̋ som si kúpil takí cuker, šva aj likér f nom (Kameňany REV); Tam virábali ligére, skladuvali pivo a víno (Žabokreky n. Nitr. TOP); A mi sme šli furd hore do ulice k ňejakému opchodňíkovi z ligérama (Sotina SEN);