liezť lezie lezú bude liezť/polezie nedok.
1. plazivo sa pohybovať: slimák, had l-ie
2. expr. pomaly sa pohybovať, vliecť sa, ťahať sa: l. štvornožky, po štyroch
3. škrabať sa, škriabať sa, šplhať sa: l. na stromy, po skalách
4. hovor. expr. vnikať, pchať sa niekam: dieťa l-ie otcovi do postele; vlasy mu l-ú do očí; nelez ta!
5. (o koži) olupovať sa, zliezať; (o vlasoch, srsti) vypadávať, padať, zliezať: l-ie mu koža; l-ú mu vlasy
● l. ako slimák, ako rak pomaly sa pohybovať; expr.: l. niekomu do → kšeftu; l-ie mu to → lakťom (von); l. niekomu do kapusty chodiť mu za dievčaťom, za ženou; hrub. l. niekomu do zadku podlizovať sa
liezť lezie lezú lez! liezol liezla lezúc lezúci lezenie bud. bude liezť/polezie budú liezť/polezú nedok.
lezenie -nia s. šport. ▶ zdolávanie náročných prírodných terénov, skál, ľadovcov al. umelo utvorených stien pomocou rúk a nôh, obyč. s použitím pomôcok, ako sú laná, skoby, rôzne istenia a pod.: letné, zimné l.; technické, tradičné l.; alpské l.; voľné l. bez technických pomôcok; ľadové l. zamrznutých vodopádov; venovať sa športovému lezeniu; dbať na bezpečnosť pri lezení; lezenie najvyššej obtiažnosti vo výške nad 8 000 metrov [InZ 1999] ▷ ↗ i liezť
liezť lezie lezú lez! liezol liezla lezúc lezúci lezenie bud. bude liezť/polezie budú liezť/polezú nedok. 1. ▶ (o hmyze, plazoch a pod.) priľnúť nohami al. telom k ploche a plazivo sa pohybovať: po stene, po strope lezie pavúk; po nohe mi liezol mravec; had lezie v tráve; za lezúcim slimákom zostával zreteľný pás slizu; Chrobáky k nemu [ku Kameníkovi] zlovestne lezú, už sú pri ňom. [J. Lenčo] 2. ▶ pohybovať sa pomocou rúk a nôh po zemi, po ploche, ťahať sa, plaziť sa: dieťatko už lezie po štyroch; liezol kolenačky popri plote; kde sa klenba v jaskyni znižovala, museli l. štvornožky; Potom už chlapec lezie po zemi, potíska sa rukami aj nohami, vlečie sa k Samuelovi. [P. Jaroš] 3. (po čom; na čo; cez čo) ▶ pohybovať sa pomocou rúk a nôh po niečom smerom dohora, škrabať sa, štverať sa, šplhať sa: l. na strom, na pôjd; l. po rebríku na strechu; keď sa vám nechce l. cez kopec, môžete ho obísť; l. po stene, po skalách venovať sa lezectvu, pestovať horolezectvo; Opatrne som liezol cez plot, aby ma nepočuli husi. No tie sa rozkričali skoro vždy. [V. Šikula] 4. hovor. expr. (do čoho) ▶ vnikať, dostávať sa niekam, do niečoho, pchať sa: l. do stanu; ťažko sa mu lezie do spacieho vaku; lezie do postele oblečený; vlasy jej lezú do očí; nelez ta!; kto to sem zase lezie!? kto to prichádza?; Ani ja by som nebol veselý, keby mi niekto v noci liezol do okna. [R. Sloboda] 5. hovor. expr. (za kým) ▶ dotieravo chodiť za niekým (často s ľúbostným zámerom), intenzívne sa uchádzať o niečiu priazeň; syn. loziť: liezol za ňou každý deň; liezla za ním napriek zákazu rodičov; liezla za ním až do Ameriky; Nevidel si, že sme dvaja? Prečo si za nami liezol? [V. Šikula] 6. hovor. expr. ▶ v dôsledku určitých zmien sa olupovať, uvoľňovať al. vypadávať; padať, zliezať: natrel som bránu, a už lezie farba dolu; z chrbta mu lezú celé pásy kože ◘ fraz. lezie to z neho ako z chlpatej deky nevie sa vyjadrovať, ťažko hľadá slová; liezť ako slimák veľmi pomaly sa pohybovať; lezie to do peňazí je to finančne nákladné; liezť niekomu do kapusty a) nevhodne niekomu zasahovať do niečoho, miešať sa niekomu do riešenia jeho problémov b) chodiť niekomu za frajerkou, manželkou; liezť niekomu do kšeftu miešať sa niekomu do jeho vecí, záležitostí; expr. liezť niekomu do zadku pochlebovať niekomu, predstierať náklonnosť zo zištných dôvodov, podlizovať sa; liezť niekomu na nervy a) svojou dotieravosťou, drzosťou a pod. dráždiť, rozčuľovať niekoho b) zunovať sa niekomu; expr. liezť s každým do postele byť bez akýchkoľvek zábran v sexuálnom živote; nelezie mu to do hlavy a) nevie prijať, pochopiť určitý náhly zvrat, zmenu, nepríjemnú skutočnosť b) nedokáže si niečo zapamätať; nevedel, do čoho lezie dal sa oklamať, vlákať do nebezpečnej situácie; niečo/dajaká choroba na mňa lezie necítim sa dobre, cítim zhoršenie zdravotného stavu; expr. niekomu niečo lezie hore krkom niečo sa niekomu sprotivilo a vyvoláva to zhnusenie, odpor; expr. niekomu niečo lezie na mozog/mozgy niekto je frustrovaný vo svojich potrebách a prejavuje sa podráždenosťou, nervozitou voči iným
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok • expr.: škrabať sa • škriabať sa • štverať sa • štverigať sa • drapcovať sa • driapať sa • liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca • zried. laziť • kraj. expr. kriatať sa
2. ísť dolu (o koži) • zliezať • lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát • lieniť sa • olupovať sa • šúpať sa: šúpu sa mu dlane • vypadávať • padať (o vlasoch): vlasy mu padajú
3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1
plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesu • pren. ťahať sa • šíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji
2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému obloku • prikrádať sa • plúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti
3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať sa • ťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múre • vinúť sa • ovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota
4. p. klaňať sa 2
šúpať sa zbavovať sa vrchnej vrstvy; oddeľovať sa z povrchu • lúpať sa • olupovať sa • odlupovať sa • zlupovať sa: tvár sa jej šúpe, lúpe; spálená pokožka sa mu šúpe, lúpe, o(d)lupuje • lieniť sa (o niektorých živočíchoch): had sa lieni; koža na nohe sa lieni • zliezať • liezť (o koži): koža na nose mu zlieza, lezie
vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť sa • ťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemi • prevláčať sa • prevlačovať sa (z miesta na miesto)
2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sa • teperiť sa • terigať sa • trepať sa • štverať sa • redikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavený • expr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť sa • tiahnuť sa • liezť • šúchať sa • plaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláči • expr.: trmácať sa • ťarbať sa • šuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmi • hovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cesty • nár. gáňať sa • nár. expr.: čriepňať sa • smoliť sa • targať sa • šľampať: čriepňal sa, targal sa o palici
3. p. plynúť 2
liezť1, lezie, lezú, liezol, bud. bude liezť, polezie nedok.
1. pomalým, plazivým pohybom ísť, pohybovať sa, zvoľna postupovať, plaziť sa: chrobák, húsenica, had, slimák, jašterica, mucha lezie;
2. expr. (o niekom al. o niečom, čo sa spravidla pohybuje rýchlejšie) pomaly, namáhavo, ťažko sa pohybovať, ísť, vliecť sa, ťahať sa: l. ako slimák, ako rak; Zhrbila sa, liezla namáhavo. (Ondr.); l. štvornožky, l. po štyroch;
3. (po kom, po čom, na koho, na čo) škriabať sa, šplhať sa: l. po plote, po svahu, lienka mu lezie po ruke; l. na stromy;
4. hovor. (za kým, za čím) vytrvalo, stále chodiť: Teraz len liezť za dievkami. (Ráz.) Ty, Geňo, tiež lezieš za jeho pestrým chvostom. (Vaj.)
5. expr. siahať niekam, vnikať, prenikať: vlasy mi lezú do očí, liezol mi do vrecka;
6. expr. tlačiť sa, strkať sa, pchať sa: Po čo liezol do vlaku? (Hor.) Ferdinand tam nemal liezť. (Zúb.) Nakoniec ani ja nepoleziem do myšacej diery (Jes.) neskryjem sa
● hovor. l. niekomu do kapusty a) pliesť sa do niečoho; b) chodiť za dievčaťom, za ženou niekoho; hovor. l. niekomu do remesla, do kšeftu pliesť sa do cudzieho odboru;
7. vychádzať, vystrkovať sa: Šalát už lezie z čiernej zeme. (Kost.); pren. expr. Ama, už zase lezie z nej to luteránstvo! (Al.) prejavuje sa
● hovor. lezie mi to krkom (z krku) som tým presýtený, mám toho dosť;
dok. k 5, 6 vliezť, k 7 vyliezť
liezť2, lezie, lezú, liezol nedok. sťahovať sa, lúpať sa (napr. o koži); vypadávať, padať (o srsti, o vlasoch): kožka lezie; vlasy lezú;
dok. zliezť
liezť i lieztiť nedok. 1. pomaly, plazivo sa pohybovať: Pavug lezia po stene (Brusník REV); Ša ti to leze po rukáve? (Rochovce ROŽ); Chrobag ľeźe (Remeniny GIR) F. ľezdz jag rusi (chrobáky) na pivo (Markušovce SNV) - veľmi sa ponáhľať 2. expr. vliecť sa, ťahať sa: Ke_čak došeu̯ po druhé a lézeu̯ štvernoški pro šňúre, le_ca mu preu̯omiu̯ (Záh. Ves MAL) F. lést jak slimák (Kuchyňa MAL), ľizdz jag rak z droźdžami (Dl. Lúka BAR) - veľmi pomaly; chori zdraveho ňeśe a sam ľedvo ľeźe (Kendice PRE) - netreba sa dať oklamať 3. škrabať sa, šplhať sa: Sem zviedaví, dokedi tam bude léscit (Jablonové MAL); Jeden tak šikovňe liz i skakal, že śe zaveśil na plod a potarhal nohavice (Čemerné VRN) 4. expr. vnikať, pchať sa niekam: Nemosíš fšadi lést! (Jablonové MAL); Malas tam ňelésci (Bošáca TRČ) F. keď ňemáš peňes, pred muzigu ňeles! (Bošáca TRČ) - bez peňazí nič nevybavíš ani nezískaš; lést na nervi (Ivanka p. Dun. BRA) - znervózňovať; taško je jesci, čo ňesce do hrlla lésci (Bošáca TRČ) - zlé jedlo sa človeku protiví; ľiezď do kapusti (Košťany n. Tur. MAR) - chodiť za cudzou ženou; jakásik skapalina na mia leze (Skalica) - začínam chorľavieť 5. gem, čiast. zsl, šar pĺznuť, strácať srsť al. vlasy: Vlasi mi lezli (Rim. Brezovo RS); Krava leze (Dol. Tižina ŽIL); Leze ze srsťi (Hor. Vadičov KNM); Aj žihlavu suším, lebo jednému vnukovi už lezú vlasi (Doľany MOD); Vlasi mi lezú (Ivanka p. Dun. BRA); Vlasi mi ľeźa (Dl. Lúka BAR)
leznúť p. liezť
liezť [lie-, lé-], zried leznúť ndk 1. plazivo sa pohybovať: plazicy sa (:se:), ktere lezu, gsau: sipivy wodný had, wodný had (KoA 17. st); angvis leni tractu labitur: ticho leze had (KS 1763); člowek rukámi a nohámj lezúcj (VP 1764) 2. expr pomaly, namáhavo, ťažko sa pohybovať: owce w čas slunečka dohromady lezu (GV 1755) zhlukujú sa; Holofernos leze s prachu (GŠ 1758) 3. (po čom, na čo) škriabať sa, šplhať sa: kdo na zeď leze; scando: wystupugem, hore stúpám, lezem; superscando: na horu lezem (KS 1763); x. pren hrich po stupnich leze (SS 18. st) po malom hriechu nasleduje veľký 4. expr tlačiť sa, pchať sa niekam: do nesprawodliwosti lezeme (GV 1755); kurence budu wen leznut (PL 1787); zeptagme se wogaka, preco mezi ssable a kordy leze (MK 18. st) F. gak se bogiss čeho, sam neles do teho (GŠ 1758) nezačínaj niečo, na čo nestačíš 5. (o žilách) navierať, vystupovať: kdy (žily) wen lezu a palia (HL 17. st) 6. vnikať, prenikať niekam: lakomstwý, koren wsseho zlého, leze wen (SK 1697) vychádza najavo; zaft do korene leze (PR 18. st) 7. (o vlasoch) vypadávať; (o koži) lúpať sa, zliezať: alopetia: lezeny wlasu (NP 17. st); aby wlasy neležly (LR1 17. st); kuže počina hjž dolu lezti a zchodity (HT 1760); drpax: mást, po ktereg wlasy lezú (KS 1763)