lietať -a nedok.
1. (o pohybe, kt. sa opakuje al. je trvalou schopnosťou) pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu: vtáky, muchy l-jú; lietadlo l-a na linke Bratislava – Praha; l-úce ryby; l-úca pevnosť druh lietadla; l-úci koberec v rozprávkach
2. rýchle sa pohybovať vo vzduchu (opakovane al. v množstve): kamene, guľky l-li okolo nás
3. expr. chodiť, behať: l. z obchodu do obchodu, l. na bicykli; kade l-š! l. za dievčencami
4. viať, povievať: vlasy, sukne jej l-jú
5. expr. nasledovať rýchle po sebe: vtipy, facky l-jú
● expr. l. ako splašený, ako bez duše vzrušene pobehúvať; l. na vlastných krídlach byť samostatný; → vysoko l.; l. v → oblakoch; keď sa drevo rúbe, l-jú triesky; nikomu nel-jú → pečené holuby do úst;
opak. lietavať -a
lietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -tanie nedok.
lietanie -nia s. 1. ▶ vznášanie sa vo vzduchu nad zemou vo (veľkých) výškach; riadený pohyb vzduchom pomocou lietacích ústrojov al. pomocou leteckej techniky; cestovanie lietadlom: mať strach z lietania; čítať knihy o lietaní 2. i let. ▶ nácvik leteckých zručností pilotov motorových a bezmotorových strojov; tréningová al. voľnočasová aktivita letcov: športové, amatérske l.; akrobatické l.; l. v balóne; výcvik pre bezmotorové, ultraľahké l.; venovať sa lietaniu; zúčastniť sa súťaže v presnom lietaní a v leteckej navigácii; Lietanie sa stalo ekonomicky nedostupnou záľubou. [Pt 2000] 3. expr. ▶ náhlivé vykonávanie veľkého množstva práce, kolobeh povinností, návaly aktivít s minimom voľného času, zhon; syn. lietačka, naháňačka: unavuje ma to každodenné l. ▷ ↗ i lietať
lietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -tanie nedok. 1. ▶ (o vtákoch, hmyze a pod.) vznášať sa, pohybovať sa vo vzduchu (pomocou krídel): na oblohe vidno l. jastraba; včely lietajú okolo úľa; nad stolom lieta niekoľko múch; vtáci dennodenne lietajú za potravou; Koncert pod holým nebom, tóny gitary sa miešajú s krikom lietajúcich lastovičiek. [InZ 2000]; pren. vzduchom lietali pavučinky babieho leta boli unášané vetrom 2. ▶ (o vzdušných prostriedkoch) vykonávať pohyb vo vzduchu vlastnou silou: nad mestom lieta vrtuľník; na linke Bratislava - Košice lietadlo lieta dvakrát denne; stíhačky by nemali l. nad zastavanými plochami; rakety, sondy lietajúce na obežných dráhach okolo Zeme 3. (čím; kde; kam) ▶ cestovať, prekonávať určité vzdialenosti vzdušným dopravným prostriedkom: pravidelne l. lietadlom; l. v balóne; l. prvou triedou; l. do vesmíru, na Mesiac 4. (ø; na čom) ▶ riadiť lietadlo al. iný stroj leteckej techniky pomocou prístrojov: lieta bez nehody už dvadsať rokov; piloti dopravných lietadiel lietajú vo dvojici, hlavný a náhradný pilot; lietal na stíhačke; Bol som jediný z triedy, ktorého otec lietal na rogale. [V. Klimáček] 5. ▶ (o predmetoch) byť (opakovane) vymršťovaný silou a v dôsledku toho sa rýchlo al. vo veľkom množstve pohybovať vzduchom: hra bola rýchla, lopta lietala vzduchom, do šestnástky; guľky, kamene lietali okolo nás; pri krčmovej ruvačke lietali aj fľaše a stoličky; Strely len tak lietali, smutne som sa díval, ako kamaráti na zem padali. [ľudová pieseň]; Navlhnuté triesky lietali ako kŕdle vlasatíc spod ostria sekery a obnažovali vnútornosti dreva. [D. Mitana] 6. ▶ hýbať sa pri prudkom pohybe tela al. pri silnom prúdení vzduchu, viať, povievať: vlasy mi lietali všetkými smermi; dievčatám v krojoch pri tanci lietali sukne; Vrtí sa, obracia, krúti, vrkoče lietajú, širáčik mu spadol. [J. Horák] 7. expr. (po čom; za čím) ▶ často al. pravidelne chodiť z jedného miesta na druhé (obyč. pri vykonávaní povinností al. z nevyhnutnosti, z potreby), behať: l. po svete; l. po meste, za nákupmi; l. z obchodu do obchodu; otec celý deň lietal po úradoch; lieta za pracovnými povinnosťami; sestrička lieta od jedného pacienta k druhému; len po baroch, po diskotékach lieta! často ich navštevuje; kade lietaš? kade chodíš?; Celé dni sme lietali po lúkach, držiac sa za ruky, objavujúc každý kúsok tohto úžasného sveta. [InZ 2001] 8. expr. (za kým) ▶ vyhľadávať spoločnosť niekoho (obyč. osobu opačného pohlavia); syn. behať, loziť: lieta za chlapcami; veselo lieta za inými ženami; Tí mladí pobehaji, čo dnes za jednou lietajú a zajtra inej nadbiehajú. [Z. Zguriška]; Už ako 14-ročný lietal za frajerkami na Jawe bez vodičáka. [VNK 2003] 9. expr. ▶ rýchlo sa pohybovať al. rýchlo jazdiť na dopravnom prostriedku: chlapci lietajú v zime za pukom a v lete na bicykloch; cez cestu sa nedá prejsť, autá lietajú sem a tam; lieta po dedine s novým traktorom 10. hovor. ▶ byť nedostatočne upevnený a vykonávať nepravidelné pohyby, skákať: zadné koleso vozíka lietalo ◘ fraz. lietať ako bez duše/ako splašený v rozrušení rýchlo behať z miesta na miesto, vzrušene pobehovať; facky/zauchá len tak lietali strhla sa, začala sa bitka; lietať hore-dole a) v panike nepokojne pobehovať b) (obyč. o deťoch) behať sem a tam, pobehovať; lietať na krídlach lásky byť zaľúbený; lietať na metle používať metlu ako dopravný prostriedok (v rozprávkach, v povestiach o čarodejniciach, bosorkách); lietať na vlastných krídlach byť samostatný, nezávislý od rodičov; lietať okolo niekoho a) poskytovať niekomu prílišnú starostlivosť, obskakovať niekoho b) uchádzať sa o niekoho s ľúbostným zámerom, zaujímať sa o niekoho; lietať v oblakoch predstavovať si neskutočné, zidealizované situácie, snívať, rojčiť, fantazírovať; vysoko lietať mať veľké a často nereálne ambície ◘ parem. keď sa rúbe drevo/les, triesky/ívery lietajú keď sa deje niečo významné, nezaobíde sa to bez obetí; kto vysoko lieta, nízko padá a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) o príliš sebavedomom, pyšnom človeku; nikomu nelietajú pečené holuby do úst kto chce niečo dosiahnuť, musí pracovať; lastovičky nízko lietajú, bude pršať ▷ opak. lietavať -va -vajú -val
behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehať • pobehovať • pobehúvať • pobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvore • expr. lietať: lieta po úradoch od rána • expr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviť • expr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a ta • expr.: švingať • švirgať: prsty švingali po stole • expr.: bzíkať • prebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričky • strečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovať • blúdiť • kniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovať • prebiehať • prebehávať • prebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovať • poletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľom • vznášať sa • nadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakoch • expr. brnkať • zried.: frnkať • frngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkou • expr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavy • expr. bŕkať • zried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu
2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje
2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať
vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výšky • letieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom
2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmla • plávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchu • poletovať • poletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavy • nadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemou • plachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orol • lietať: v jesennom vetre lietalo babie leto
3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2
lietať, -a, -ajú (nár. i liece, -cu) nedok.
1. pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu pomocou krídel al. lietadla: vták, včela, netopier, chrúst lieta; Motýle liecu. (Ondr.); pilot vysoko lieta; lietajúca ryba
● hovor. a čo budeš popod (holé) nebo lietať, neujdeš nijakým spôsobom, nijako; l. vysoko, vo výšinách, v oblakoch a) zaoberať sa veľkými myšlienkami, plánmi; b) nereálne rozmýšľať; na vlastných krídlach chce lietať (Tat.) chce byť samostatný, chce si samostatne počínať; l. na metle v rozprávkach o čarodejniciach; l. nad skutočnosťou (Min.) nevšímať si ju;
2. prudko, rýchlo sa pohybovať vzduchom: iskry, guľky, triesky, ívery, šrapnely, kamene lietajú
● expr. zaťať, až triesky lietajú energicky zasiahnuť;
3. expr. rýchlo sa pohybovať, rýchlo chodiť, behať, uháňať: l. ako kopov, ako strela, ako šarkan, ako šíp, ako splašený, lieta akoby ho hnal, l. po širokom svete, l. sem i tam; Červený v zvári a celý zapotený lietal hore-dolu. (Jes.) Rečníci lietali na autách. (Urb.); lietajúca komisia putovná;
4. pohybovať sa sem i tam, hompáľať sa, kolísať sa: Dlhé šosy kabáta lietali z boka na bok. (Vaj.) Suknice krátke, riasavé, z kašmíru, lietajú okolo nej, ako kráča hybkým, ľahkým krokom. (Tim.) Vlasy rozčuchrané, ako živé lietali. (Kal.)
5. mať rýchly priebeh; rýchlo sa objavovať: žarty, vtipy, nadávky len tak lietali; zprávy, chýry, klebety, povesti lietajú po svete; lietajú zauchá; päste lietajú udierajú; Keď sa dajú do roboty, všetko len tak lieta. — Evin rozum už ktovie kade lieta (Kuk.) o všeličom rozmýšľa. Ferko lietal mysľou ktovie kde (Kuk.) myslel na iné. Cez čítanie i počty myšlienky mu lietali za Jánošíkom (Mor.) myslel na Jánošíka. Zato mi to diabolské kimono stále lietalo pred očami (Jégé) vybavoval som si ho v predstavách.
6. expr. (za kým) vytrvalo, často chodiť za dakým s nejakým cieľom: l. za frajerom, za ženami; Tí mladí pobehaji, čo dnes za jednou lietajú a zajtra zasa inej nadbiehajú. (Zgur.);
opak. lietavať, -a, -ajú
lietať nedok. 1. csl vznášať sa vo vzduchu pomocou krídel: Pokim čele tuvoka lietaju, obadale be cukor aj čele z druhih dboucou a nastála be ruvačka (Čelovce MK); Koj lastoviški liacú pona_dzem, to bude burka (Šivetice REV); Ftág lieta zo stroma na strom (Návojovce TOP); Roj liétav okolo agátóv (Trakovice HLO); Pirgace ľitaja ľem po nocach (Dl. Lúka BAR); Aľe vidzeľi me, že coška še robi, bo ľitadla ľitaľi, to buľi taki americki (Brezina TRB) F. hto visoko ľeta, ňisko śeda (Markušovce SNV) - z vysokého postavenia klesne veľmi nízko; uona bi scela toto lapa_co ľita (Sobrance) - chcela by získať niečo ťažko dosiahnuteľné; bodaj dzifčila, dokeľ ľem jedna vrana budze po śvece ľitac (Dl. Lúka BAR) - bodaj by sa nikdy nevydala 2. csl rýchle sa pohybovať vo vzduchu: Takí víchor sa strhou̯, že té snopi ťi ľen tag ľietaľi f povetrí (Slovany MAR); Tejma veraciami zme mláťilej, ľen sa tag ozejvalo, ľen ta_kúske s tejh drevenejh veracou ľietalej (Lešť MK); Takto tou hlavou kívau̯ a tá hanpuľka mu o padláž ľietala (Lišov KRU) 3. csl expr. chodiť v chvate, rýchlo sa pohybovať, uháňať, pohybovať sa na niečom: Tod vám furd liace za ženami (Nandraž REV); Ťieto agáre ľiecú po tej čľuchoťe ako zbesňetie (Tisovec RS); Kin oni na to prišľi, mi zme zasa ušľi zo smiechon a oni zaz ľietaľi, aľe ňikoho ňenašľi (Lišov KRU); Lítali zme po majíri jak také dzeci (Častá MOD); Fajku si zahrnuli do brázdi a potom behali, lítali, že dze majú fajku (Smolenice TRN); Aj na bicigloch lítali, kona ím kúpili (Limbach MOD); Na koňovi ľitala fšadzi (Fintice PRE); Ľitalo bose toto dzecko (Buglovce LVO); Ta tam budzeme ľitac skadzi-tadzi? (Čemerné VRN) F. ľita jak ftaček (Sveržov BAR) - ľahko sa pohybuje; ľita jag žit f prazni_magadziňe (Studenec LVO), ľita jak Mareg po pekľe (V. Šariš PRE), ľita jag bdzina po gačoch (Torysa SAB), ľita jag hačur (V. Šariš PRE), ľeta jag dzivi koň (Markušovce SNV), ľita jak hancigeľ (Studenec LVO), liace ako s posolenó ritó (Rochovce ROŽ), liace, ani šva bi mu riď buli posolili (Revúca), létá jag z nasolenú ricú (Kuchyňa MAL), liétá jag z nasolenú (Šípkové PIE), ľita ja_kurupki (Studenec LVO), ľita jak se žanglem, jag durni (Dl. Lúka BAR), ľieta, akobi sa zbesneu̯ (Hor. Lehota DK), lita jag zbeśňeti (Čemerné VRN) - splašene, bezcieľne, bezhlavo, chaoticky sa pohybuje; ľita ja_kopof (Studenec LVO), ľiece dolu drahu jak šaľeni (Žakarovce GEL), lieta ako šarkan (Bobrovec LM) - rýchlo sa pohybuje; ľita jak ptaček po ľešeňu (Záhradné PRE) - usilovne pracuje; kuň z ňim ľita jak falat dreva (Záhradné PRE) - jazdca nadhadzuje na koni; lietavať opak.: Také lišaje lítavajú okolo lampi (Ružindol TRN)
lietať [lie-, lé-, lí-] ndk 1. pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu: i nemel jest pokoje pred svú hroznú smertí, neb ze všeho sveta lítali k nemu čerti (ASL 1687); litalj sme (s Koziarkou), nebo Koziar mal mast takowu (KRUPINA 1741); lyétajutz na vetrovich kridloch (DŽ 1752) pomocou vetra; vrabci vňútri tím bezpečňejšé lítali, čvirigali a hnízda po oltárech snuvali (BR 1785); x. pren zly mlaďenec w zlych žadostach lyta (GP 1782) F. podobne jako včely lietajíce, tak mládež hnedky pilne má hledati kvíti všelijaké shromažďovati (ASL 1685); wolno by bylo litat gako holubowy (CC 1655); žadnemu pečene holubj nebudu do ust lietatj (CS 18. st) bez práce nie sú koláče 2. rýchlo sa pohybovať lineárne: lody prutko letagj (PP 1734); lytali wzhúru winiknute plamene (PT 1778); lietagu po powetry ohniwe strely (MK 18. st) 3. mať rýchly priebeh; rýchlo sa zjavovať: smrť pred očima lita (CC 1655); uteka a lgeta čas (MS 1758) rýchlo plynie; po sveta dílech chíri lítajú (BR 1785) šíria sa správy; misslenky gegich P. Buch wge kade letagu (SS 18. st) nevedia sa sústrediť; -avať frekv k 1: lietawala (striga) na hody na wrch (s. l. 17. st)