liečenie -nia s.
liečenie -nia -ní s. 1. ▶ proces uzdravovania sa z nejakej choroby al. z úrazu spojený s absolvovaním určitých procedúr; opätovné nadobúdanie zdravia, liečba: pomalé, dlhé, krátke l.; l. pitím vody; po dvojmesačnom liečení môže pacient pohnúť rukou; l. chorých na cukrovku 2. ▶ poskytovanie i absolvovanie liečby v špecializovanom zdravotníckom zariadení, v kúpeľoch; liečebný pobyt: ísť na l.; vrátiť sa z liečenia; bola na liečení s chrbticou; absolvovať niekoľko liečení; protialkoholické l. z neho spravilo iného človeka □ práv. ochranné liečenie súdom uložená liečba nebezpečných duševne chorých páchateľov trestných činov al. páchateľov, ktorí sa oddávajú zneužívaniu návykových látok, ochranná liečba ▷ ↗ i liečiť
liečba odstraňovanie choroby, neduhu • liečenie: poranenie si vyžaduje dlhú liečbu, dlhé liečenie • terapia • odb. medikácia
liečenie p. liečba
liečenie, -ia str. poskytovanie, používanie liečivých prostriedkov: kúpeľné, ústavné, domáce, špeciálne l., ísť na l.; chodiť po liečení (Tat.) chodiť sa liečiť; pren. l. krízy (Jil.)
lečene p. liečenie
liašenia p. liečenie
ličene p. liečenie
liečenie s. (liašenia, ľičeňe, ľečeňe) 1. uzdravovanie, liečba: To bolo dobruo, ľiečeňa̋, ždi pomohlo (Žaškov DK); Takia liašenia nestojí za ništ (Revúca) L. bapči ľečeňe (Sobrance) - pomocou prípravkov z liečivých bylín 2. uzdravovací al. relaxačný pobyt v sanatóriu: Pajde do Tatrí na liašenia (Kameňany REV); Heľena bula na ľičeňu (Fintice PRE)
liečenie [lie-, lé-, lí-; -ia, -í] s liečba, uzdravovanie: nohu ku lečený podal (SK 1697); hostecz na pustie horj a skalj odsielala, za geg liečenia geg dawalj po turaku (D. KUBÍN 1726); na ljčeny tela mogho welike kelčjgi znasset som bol prinucen (LIPTOV 1758); medicatio: hogeni, léčeni (KS 1763); zachowáwag, prosím, tento líčeňá spúsob, neb mnohích múdrich uzdrawíss (BR 1785)