lichvä s. jtrenč dobytčie mláďa alebo podradnejší kus z dospelého statku: Ked bol trošku zámožnejší, tag zabel náké menšé lichva (Trenč. Závada TRČ); lichviatko s. zdrob. expr.: Ždi sa náké lichvacko g veselú zarezalo (Trenč. Závada TRČ)
lichva ž.
1. hromad. čiast. strsl i zsl statok, dobytok (obyč. rožný): Ľichva sä nán toho roku dobre držäla, ňezachorela a na pastve pribrala (Kokava n. Rim. RS); Pri lichve si mosel dávat pozor, čo dávat a kolko dáva_džrat (Čataj MOD); Lichva je rospasená po celéj lúke (Vaďovce MYJ); Prennejšá mi ťi bola lichva jako mladá žena (Skalka n. Váh. TRČ); pevná lichva (Svätuša VRB, Trakovice HLO); stara ľichva (Zborov n. Bystr. KNM)
L. potažná lichva (Myslenice MOD) - ťažné zvieratá; rožná lichva (Hrnčiarovce n. Par. TRN), hovadzá lichva (Hrnčiarovce n. Par. TRN, Blatné MOD, Modranka TRN) - kravy a voly
2. expr. zlý kôň: To bola stara ľichva, aňi ťahaď ňevladala, predal som hu (Zborov n. Bystr. KNM); lichvací i lichvový príd. k 1: U náz bívali velkie lichvacie jarmoki (Vráble); Kedz ujco predaľi na lichvovém jarmeku kravu, patrilo sa doňiesc pastírovi rohové (Brvnište PB); Na lichvaciém jarmeku sa predávali kone, kravi aj svine a ouce (Bzince p. Jav. NMV)
L. lichvací cinter (Dubová MOD) - miesto, kde sa zakopávajú uhynuté zvieratá; lichvička ž. hromad. zdrob. expr. k 1: Na takéj lichvičce, jako já mám, slabo iďé oračka (Bošáca TRČ)