lichva -y ž. hromad. rožný statok, dobytok: vyhnať l-u na pašu;
lichvový príd.: l. mor; l. jarmok
lichva -vy ž. hromad.
lichva -vy ž. hromad. zastaráv. ▶ úžitkové domáce zvieratá (kravy, býky, teľatá), rožný statok, dobytok: vyháňať lichvu na pašu; opatriť lichvu; živiť sa pasením lichvy pre dedinu; Bolo to večer a vonku po ceste pastier hnal špinavú, zanedbanú lichvu. [V. Šikula]
lichva p. statok1
statok1 hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä kravy, býky, teľce, často i ošípané, ovce, kozy, kone: plemenný statok, chovať statok • dobytok: hovädzí dobytok • hromad. lichva: vyhnať lichvu na pašu
lichva, -a ž. hromad. rožný statok, dobytok: Krava je dobrá, môžete uveriť. Vyznám sa v lichve. (Jes.);
lichvací, -ia, -ie i lichvový príd.: lichvový mor, lichvový dobytok; zastar. lichvací i lichvový jarmok (Kuk.)
lichvä s. jtrenč dobytčie mláďa alebo podradnejší kus z dospelého statku: Ked bol trošku zámožnejší, tag zabel náké menšé lichva (Trenč. Závada TRČ); lichviatko s. zdrob. expr.: Ždi sa náké lichvacko g veselú zarezalo (Trenč. Závada TRČ)
lichva ž. 1. hromad. čiast. strsl i zsl statok, dobytok (obyč. rožný): Ľichva sä nán toho roku dobre držäla, ňezachorela a na pastve pribrala (Kokava n. Rim. RS); Pri lichve si mosel dávat pozor, čo dávat a kolko dáva_džrat (Čataj MOD); Lichva je rospasená po celéj lúke (Vaďovce MYJ); Prennejšá mi ťi bola lichva jako mladá žena (Skalka n. Váh. TRČ); pevná lichva (Svätuša VRB, Trakovice HLO); stara ľichva (Zborov n. Bystr. KNM) L. potažná lichva (Myslenice MOD) - ťažné zvieratá; rožná lichva (Hrnčiarovce n. Par. TRN), hovadzá lichva (Hrnčiarovce n. Par. TRN, Blatné MOD, Modranka TRN) - kravy a voly 2. expr. zlý kôň: To bola stara ľichva, aňi ťahaď ňevladala, predal som hu (Zborov n. Bystr. KNM); lichvací i lichvový príd. k 1: U náz bívali velkie lichvacie jarmoki (Vráble); Kedz ujco predaľi na lichvovém jarmeku kravu, patrilo sa doňiesc pastírovi rohové (Brvnište PB); Na lichvaciém jarmeku sa predávali kone, kravi aj svine a ouce (Bzince p. Jav. NMV) L. lichvací cinter (Dubová MOD) - miesto, kde sa zakopávajú uhynuté zvieratá; lichvička ž. hromad. zdrob. expr. k 1: Na takéj lichvičce, jako já mám, slabo iďé oračka (Bošáca TRČ)
lichva1 ž dobytok, statok: lychwu oracy (TRENČÍN 1626) zápražný statok; lichwu rožnu zagali (TRENČÍN 1693); na zaprazneg lichwe sa robilo (PRÍLES 1713); lichevný1, lichvový príd: v mestečku našem jarmek lichevny (BÁNOVCE n. B. 1699 LP) dobytčí trh L. včulejšiho času od nas žiadaju, aby zme zbyvali jak s. v. lichvovu poradku, tak i pešky (H. BREZNICA 1773) práce so zápražným dobytkom; -ička dem expr: lichwyczku swogu mam, skrze kteru gen by se neczistota robyla (TRENČÍN 1702); lichwicžka a zapraž by se predat mala (V. KOLAČÍN 1735); lichvičku zapražnu deržia (PEKELNÍK 1775) ťažný dobytok
lichva2 ž úrok: summa, z ktereg se lychwa platy (PG 1656); anatocismus: lichwa z lichwi úrok z úrokov; foenore accipere: na lichwu wzjti požičať si na úrok; occupare pecuniam: na lichwu penjze wydati požičať al. uložiť na úrok (KS 1763); lichevný2 [-ov-, -ev-] príd: usurarius: lichewny, lichwu dáwágjcy, užjtek aneb lichwu zhaňagjcy, zysk prinássagjcy; foeneralia: čas aneb deň lichewnég wybjrky (KS 1763); foenebris: lichowný (AP 1769) L. leges foenebres: lichewné porádki (KS 1763) regule, ustanovenia na vyberanie daní, úrokov; -osť ž úžerníctvo: skrze lychewnost prawým hotugu statky, aby tym horsség zožiraly potom krúw (PeP 1769)