lichotník -a mn. -ci m. zaliečavý človek; pochlebník;
lichotnica -e -níc ž.;
lichotnícky príd. i prísl.
lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcov • expr. líškavec • hovor. expr.: šmajchlovník • šmajchliar • šmajchloš • pejor.: podlízavec • podlizač • podlizovač • pochlebník • pochlebovač • pätolizač • poklonkár • potrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorené • expr. okiadzač • pejor.: služobník • vrtichvost • kniž. pejor. pritakávač
lichotník, -a, mn. č. -ci m. kto rád lichotí, líška sa, zalieča sa, pochlebuje, podlizač: Lichotník falošný. (Taj.);
lichotnica, -e, -níc ž. lichotnícky príd.
(jeden) lichotník; (bez) lichotníka; (k) lichotníkovi; (vidím) lichotníka; (ó) lichotník!; (o) lichotníkovi; (s) lichotníkom;
(dvaja) lichotníci; (bez) lichotníkov; (k) lichotníkom; (vidím) lichotníkov; (ó) lichotníci!; (o) lichotníkoch; (s) lichotníkmi;
(štyria) lichotníci; (bez) lichotníkov; (k) lichotníkom; (vidím) lichotníkov; (ó) lichotníci!; (o) lichotníkoch; (s) lichotníkmi;
(traja) lichotníci; (bez) lichotníkov; (k) lichotníkom; (vidím) lichotníkov; (ó) lichotníci!; (o) lichotníkoch; (s) lichotníkmi;