lichotivý príd.
1. lichotiaci, líškavý, zaliečavý: l-é slová
2. lahodiaci: l-é uznanie;
lichotivo prísl.
lichotivo 2. st. -vejšie prísl.
lichotivo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ s prehnaným vychvaľovaním, s lichôtkami, veľmi pochvalne; syn. zaliečavo: l. podotknúť, zareagovať; kompliment znel veľmi l.; Nedávno mi [švagor] dokonca lichotivo povedal: - Máš iskru... [K. Lászlová] 2. i publ. ▶ s vyjadrením ocenenia, spokojnosti, pochvalne, dobre, priaznivo (často v spojení so slovesom v zápore al. so záporovou časticou): vyjadriť sa l. o výsledkoch práce; hovoriť o niekom nie príliš l.; druhý polčas sa skončil pre hostí veľmi l.; tréner nehodnotil svojich zverencov najlichotivejšie; Ide o obraz Slovenska v zahraničí, kde sa na nás pozerajú oveľa lichotivejšie ako my sami. [InZ 2002]
lichotivý príd. prehnane milý, zaliečavý, líškavý, lichotiaci: l-á reč, pochvala, fráza, l. dar, l-é pozvanie, uznanie;
lichotivo prísl.;
lichotivosť, -ti ž.