lichotivý príd.
1. lichotiaci, líškavý, zaliečavý: l-é slová
2. lahodiaci: l-é uznanie;
lichotivo prísl.
lichotivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
lichotivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu, lichotiaci, zaliečavý: šepkať niekomu zaľúbené, lichotivé slová; hovoriť žene lichotivé frázy, poklony; Prikrášľujete svoje odmietnutie výrečnými lichotivými výhovorkami. [J. Lenčo] 2. i publ. ▶ vyvolávajúci spokojnosť vďaka pozitívne vnímanému konaniu, pozitívnym skutočnostiam, priaznivý, dobrý (často v spojení so slovesom v zápore al. so záporovou časticou): l. výsledok; máme lichotivú bilanciu hry; napísať lichotivú kritiku na nový film; fakty nevytvárajú l. obraz o krajine; situácia nie je veľmi lichotivá; poznám ju a nemám o nej veľmi lichotivú mienku; vidieť niekoho v oveľa lichotivejšom svetle
lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé slová • líškavý • zaliečavý • lichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľa • podlízavý • pejor.: pochlebovačný • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • poklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázy • pejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosť • kniž. lichotný • pren. expr. medový: medové reči
2. p. príjemný
príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen
zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človek • lichotivý • lichotnícky • lichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slová • kniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský) • sladký • sladkavý • sladkastý • expr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové reči • podlízavý • podliezavý • podkladavý • pochlebovačný • poklonkujúci • pochlebovačský • pochlebnícky • pochlebný • poklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsoby • pejor.: servilný • pätolizačský • nadbiehavý: má servilných podriadených
lichotivý príd. prehnane milý, zaliečavý, líškavý, lichotiaci: l-á reč, pochvala, fráza, l. dar, l-é pozvanie, uznanie;
lichotivo prísl.;
lichotivosť, -ti ž.