Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

liať leje lejú nedok.

1. spôsobovať, aby niečo tieklo; vylievať, vlievať: l. víno z krčaha, l. vodu do pohára

2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať: l. železo, sviečky, zvony; l-tie kovov zlievanie; l. olovo starý poverový zvyk na Ondreja

3. neos. expr. silno pršať, liať sa: celý deň l-lo

4. hovor. dávať šťavu (o hrozne): hrozno dobre l-lo

● expr. l. do seba (víno ap.) nemierne piť; l. olej na oheň podporovať zvadu, vášeň ap.; l. vodu do mora, do Dunaja a) pridávať tam, kde je už dostatok b) robiť zbytočnú robotu; l. vodu do koša robiť márnu robotu;

opak. al. nedok. lievať -a

// liať sa

1. silno tiecť, vytekať, stekať: voda sa l-e prúdom, krv sa l-e z rany, pot sa mu l-e z čela; expr. z nosa sa mu l-e má silnú nádchu

2. obyč. neos. expr. silno pršať, liať: celý deň sa l-e; prší, len sa l-e; dážď sa l-e

● l-e (sa) ako z krhly, z kanvy, z vedra silno prší; l-e sa z neho je veľmi spotený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
liať leje lejú lial nedok.; liať sa

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

liatie -tia s. 1. odb. ▶ výrobná technológia spočívajúca v roztavení a ohriatí určitého materiálu v špeciálnej peci na odlievaciu teplotu a napúšťaní rozžeravenej tekutej hmoty do foriem: umelecké l. drahých kovov, bronzu, sivej liatiny; l. zvonov; formy na l. plastov; hut. tlakové, odstredivé l.; štúdium procesov liatia; výrobky získané liatím tekutej ocele do kokíl; sklár. výroba plochého skla ťahaním, liatím, valcovaním
2. stav. ▶ technológia spočívajúca v zmiešaní určitých zložiek materiálu a vody na tekutú hmotu, ktorá sa nanáša do foriem al. na plochu a následne tuhne: l. betónu; l. nášľapovej vrstvy podlahy
▷ ↗ i liať

liať leje lejú lej! lial lejúc lejúci liaty liatie nedok. 1. (čo kam) ▶ spôsobovať pohyb riedkej al. hustejšej tekutej hmoty; premiestňovať tekutinu z nádoby do nádoby al. z nádoby na nejakú plochu: l. vodu do hrnca, do vane; l. víno do pohárov; l. mlieko z krčaha; omáčku lejeme na cestoviny; Kriesili ju, liali jej vodu do tváre, aby ju priviedli k vedomiu, ale márne. [Š. Janega]
2. neos. expr. ▶ silno pršať: vonku leje; začalo hustejšie l.; už tretí deň neprestáva l.; Lialo už od štvrtka ako v súdny deň. [M. Zimková]
3. (čo (z čoho)) ▶ vpúšťaním roztavenej hmoty do formy zhotovovať, formovať, odlievať: l. zvony; l. z olova guľky, náboje; Pred sviatkom Božieho tela liali sviečkári z nového včelieho vosku voskovice. [V. Šikula]; Rimania vedeli liať tabuľové sklo a objavili všetky dnes známe druhy skla. [NP 1983] □ liať olovo robiť čary na získanie manžela (na Ondreja, 30. novembra, al. na Luciu, 13. decembra)
4. obyč. v spojení liať do seba hovor. expr. (čo) ▶ rýchlo, hltavo piť; piť niečo bez obmedzenia al. nasilu, logať: lial do seba pivo, ako keby to bola voda; s odporom lial do seba teplé mlieko; Alkoholici nevychutnávajú alkohol, lejú ho do seba, aby čím skôr pocítili jeho účinok. [InZ 2002]
5. hovor. expr. (čo do čoho) ▶ bez úžitku dávať, poskytovať neprimerane veľké množstvo niečoho: zbytočne l. peniaze do nereformovaného školstva; štát leje peniaze do organizácií pred zánikom
◘ fraz. leje ako/ani z krhly/z kanvy/z putne veľmi prší; expr. liať niekomu niečo do hlavy s námahou učiť niekoho niečo; expr. liať niekomu rozumy a) poučovať niekoho b) radiť nevedomému; liať olej do ohňa zhoršovať situáciu, vyostrovať napätie, hnev, zvadu nevhodnými poznámkami, rečami al. nevhodným konaním, dráždiť niekoho; expr. liať špinu na niekoho hovoriť o niekom niečo zlé; liať vodu do Dunaja/do mora a) pridávať tam, kde je už dostatok b) robiť márnu, zbytočnú robotu; liať vodu do koša robiť zbytočnú robotu
▷ opak. lievať -va -vajú -val

liať sa leje sa lejú sa lej sa! lial sa lejúc sa lejúci sa liatie sa nedok. 1. (z čoho) ▶ (o tekutinách al. tekutej hmote) obyč. s veľkou intenzitou padať z určitej výšky smerom dolu, silno tiecť: strecha premoká, zo stropu sa leje voda; V hrnčeku to zabublalo, zapufkalo a už sa z neho liala sladká kaša. [M. Ďuríčková]
2. (komu) ▶ (o telesných tekutinách) dostávať sa v slabšom al. silnejšom prúde von z tela; vystupovať, prenikať na povrch tela, tiecť, stekať: po tvári, po chrbte sa mu cícerkom lial pot; Tvár bola nehybná ako múr, len tiché slzy sa mu liali zo zapadnutých sivých očí. [A. Pavelková]; neos. z nosa sa mu leje má silnú nádchu
3. obyč. neos. expr. ▶ silno pršať, liať: ale sa leje!; prší prší, len sa leje [ľudová pieseň]; Hrmí a oblohu križujú blesky, z jasného neba sa leje dážď. [M. Zelinka]
◘ fraz. leje sa ako/ani z krhly/z kanvy/z putne veľmi prší; v krajine/tam, kde sa piesok lial a voda sypala ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula)

naliať -leje -lejú nalej! -lial -lejúc -liaty -liatie dok. 1. (čo/čoho (do čoho; na čo; komu)) ▶ voľným prúdom premiestniť tekutinu, obyč. z jednej nádoby do druhej: n. vodu, vody do hrnca, do umývadla; n. uvarený sirup do čistých fliaš; n. olej do motora; naliala mačke trochu mlieka do misky; rozšľahané vajcia nalejeme na zemiaky; nalej víno, vína hosťom!; Vstal, nalial mi čaju a pustil znova Ravela. [P. Jaroš]; Otvára fľašku, naleje na handričku čpavku. [A. Baláž]; pren. n. niekomu do duše, do srdca pokoj, odvahu, nádej dodať, vliať; A akoby bol do neho novej sily nalial, kráčal ďalej. [A. Bednár]
2. (čo (komu)) ▶ liatím naplniť nádobu: naliala si šálku kávy; z naliateho pohárika rozlial polovicu; Nalial aj mne za pohár. [J. Beňo]; Starká mi naleje zo dva kalíšky a ten ďalší pije už so mnou. [P. Kováčová]; Náhlivo si nalial plný pohár a na dúšok ho vypil. [LT 2010]
3. (komu (čo/čoho)) ▶ obslúžiť (alkoholickým) nápojom: krčmár, barman mu odmietol n. ďalší pohárik; prisadol si a dal si n. červeného vína; nalej mi doplna!; už aj deti chodia do pohostinských zariadení, kde im nalejú bez ohľadu na vek
4. obyč. v spojení naliať do seba expr. (čo) ▶ požiť nápoj, vypiť, obyč. vo väčšom množstve: v horúčave za deň naleje do seba aj päť litrov vody; nikdy do seba nenalejte veľké množstvo tekutín naraz; ukazuje jazvu na nohe, nalejúc do seba tretí pohár čaju; Nalial som do seba druhý kalištek a pomaly som sa pobral za ostatnými. [J. Kot]
5. expr. (čo/čoho do koho) ▶ dať vypiť al. prinútiť niekoho vypiť niečo: nalial doňho preventívne pár pohárov šampanského; Vytiahli ma na breh a naliali do mňa slivovice. [KSl 1965]
6. publ. al. expr. (čo; koľko do čoho) ▶ dať, vydať finančné prostriedky v prospech niekoho, niečoho al. s cieľom pomôcť niečomu, vložiť, investovať: n. peniaze do ohrozených bánk, do poisťovne, do ekonomiky; n. do projektu ďalších 10 miliónov eur
7. neos. expr. ▶ (o daždi) veľa napadať (z oblakov), napršať: Och, nalialo mi do tej haleny [pri pasení]. [A. Habovštiak]; Za celú noc toľko nalialo, že máme všade mokro, - poťažkal si majiteľ domu. [VNK 2002]
◘ fraz. expr. naliať niekomu do hlavy rozumu/[všelijaké] múdrosti al. naliať niekomu fištrónu poučiť niekoho; naliať si čistého vína povedať (si) pravdu
▷ nedok. ↗ nalievať, k 5 i liať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

liať sa 1. p. tiecť 1 2. p. liať 3, pršať 1

liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadky • vlievať • nalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárov • vylievať • vypúšťať • zlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievku • prelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliaš • cediť (cez cedidlo): cedila polievku • čapovať (čapom): čapovali pivo do pohárov • expr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievať • zlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deň • expr.: cediť • cediť sa: cedí ako z krhly • hovor. expr.: pľušťať • šústať: začalo pľušťať, šústať na mesto • nár.: ridať sa • cechtiť sa

nalievať spôsobovať, aby tekutina tiekla do nejakej nádoby • vlievať • liať: nalieval, vlieval, lial víno do pohárov • cediť (liať cez cedidlo): cedila polievku do tanierov • čapovať (liať cez čap): čapovať pivo do pohárov • expr.: cvrkať • črpkať • cŕkať (nalievať malé množstvo)

pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú noc • nár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padá • zried. moknúť: vonku mokne • popŕchať • poprchávať • kropiť • kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapká • spŕchať • spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalo • nár. pokropovať • zried. pŕchať (J. Kráľ) • mrholiť • expr.: siholiť • sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť • prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť • smokliť sa • sopliť • sopliť sa • nár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deň • expr.: osievať sa • sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď) • expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsilo • expr.: liať • liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvy • expr.: cediť • cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilo • hovor. expr.: pľušťať • šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okien • nár.: ridať sa • cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dni • expr.: čľapotať • čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať • šľahať • prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1

prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík

šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sa • sypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých strán • liať sa • expr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá

2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhať • metať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očí • špliechať • striekať • prskať • expr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu

p. aj špliechať, hádzať

3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať

tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdi • liať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvy • expr. cediť sa • kniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z rán • roniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očí • stekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúdu • vytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smola • kniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plynie • kniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tvári • expr.: cícerkať • čurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí voda • žblnkotať • žblnkať • zurkotať • expr.: zurčať • žurčať • zurkať • čurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkoce • crčať • crkať • cvrčať • cvrkať • cvŕkať • expr.: curkať • crkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtára • nár.: cechtiť (sa) • cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčať • hrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

liať, leje, lejú nedok.

1. (čo) spôsobovať, aby niečo tieklo, vylievať: l. vodu, mlieko, tekutinu; pren. lejem slová chvály (Bend.) chválim; l. nádej, útechu do duše dodávať nádej, utešovať

● expr. l. slzy plakať; expr. l. do seba (víno a pod.) nemierne piť; l. krv prelievať na bojisku, bojovať; obetovať život; hovor. l. oheň a síru na niekoho veľmi sa hnevať, zlostiť, nadávať; l. smolu, olej na oheň podporovať niečo zlé; l. vodu na oheň mierniť, tíšiť niečo; expr. l. vodu do mora, do Dunaja, do koša robiť zbytočnú, márnu robotu;

2. (čo) niečo rozpustené, tekuté nalievať do foriem; formovať: l. kov, železo; l. zvonce, prstene, sponky; l. olovo na Ondreja starý zvyk mladých dedinských dievčat liať v noci z 30. nov. na 1. dec. roztavené olovo do vody a podľa tvarov odliatkov predpovedať, či sa do roka vydajú;

3. neos. expr. (o daždi) husto pršať: Vonku lialo čoraz väčšmi. (Zgur.)

4. dávať šťavu, mok (o hrozne): hrozno tohto roku leje;

opak. lievať, -a, -ajú;

dok. k 1 vyliať, k 2 uliať, odliať

|| liať sa tiecť, vylievať sa, vytekať: slzy sa lejú prúdom z oka, krv sa cíčkom, cícerkom leje z rany, pot sa z nich lial, pot sa leje z čela, dážď sa leje ako z krhly, ako z putne, ako z cievok, ako z vedra; Na druhý deň sa lialo (Jes.) husto pršalo; pren. svetlo, svit, jas sa leje do izby šíri sa, vniká; lejú sa prúdy reči plynú; žart. Bolo to v krajine, kde sa piesok lial a voda sa sypala začiatok rozprávok upozorňujúci na neskutočný ráz vyprávaného deja

Morfologický analyzátor

liať nedokonavé sloveso
(ja) lejem VKesa+; (ty) leješ VKesb+; (on, ona, ono) leje VKesc+; (my) lejeme VKepa+; (vy) lejete VKepb+; (oni, ony) lejú VKepc+;

(ja som, ty si, on) lial VLesam+; (ona) liala VLesaf+; (ono) lialo VLesan+; (oni, ony) liali VLepah+;
(ty) lej! VMesb+; (my) lejme! VMepa+; (vy) lejte! VMepb+;
(nejako) lejúc VHe+;

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a leje do kadečky ≈ a leje do kadečky
dážď a lial ho ≈ déšť a lil ho
do štvrtáka a leje ≈ do čtvrťáku a leje
hradu leje ešte nad ≈ hradus vítí ještě nad
liali dievčatá olovo a ≈ slívaly děvčata olovo a
štvrtáka a leje do ≈ čtvrťáku a leje do
vetchého Pančuchu a leje ≈ vetchého Pančuchu a leje
z hradu leje ešte ≈ z hradus vítí ještě
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a liala ho do ≈ and spilling it into
dážď sa len lial ≈ the rain kept sheeting
je ako liať vodu ≈ is like bringing water
krv sa liala po ≈ blood pouring down in
Pomaly a opatrne lejte ≈ Slowly and carefully pour
sa liala po jeho ≈ pouring down in his
sa mu pot lial ≈ the sweat was pouring
svetlo, ktoré sa lialo ≈ light that was pouring
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor