Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

liať leje lejú nedok.

1. spôsobovať, aby niečo tieklo; vylievať, vlievať: l. víno z krčaha, l. vodu do pohára

2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať: l. železo, sviečky, zvony; l-tie kovov zlievanie; l. olovo starý poverový zvyk na Ondreja

3. neos. expr. silno pršať, liať sa: celý deň l-lo

4. hovor. dávať šťavu (o hrozne): hrozno dobre l-lo

expr. l. do seba (víno ap.) nemierne piť; l. olej na oheň podporovať zvadu, vášeň ap.; l. vodu do mora, do Dunaja a) pridávať tam, kde je už dostatok b) robiť zbytočnú robotu; l. vodu do koša robiť márnu robotu;

opak. al. nedok. lievať -a

// liať sa

1. silno tiecť, vytekať, stekať: voda sa l-e prúdom, krv sa l-e z rany, pot sa mu l-e z čela; expr. z nosa sa mu l-e má silnú nádchu

2. obyč. neos. expr. silno pršať, liať: celý deň sa l-e; prší, len sa l-e; dážď sa l-e

l-e (sa) ako z krhly, z kanvy, z vedra silno prší; l-e sa z neho je veľmi spotený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
liať leje lejú lial nedok.; liať sa

liať sa 1. p. tiecť 1 2. p. liať 3, pršať 1


liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadkyvlievaťnalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárovvylievaťvypúšťaťzlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievkuprelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliašcediť (cez cedidlo): cedila polievkučapovať (čapom): čapovali pivo do pohárovexpr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievaťzlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deňexpr.: cediťcediť sa: cedí ako z krhlyhovor. expr.: pľušťaťšústať: začalo pľušťať, šústať na mestonár.: ridať sacechtiť sa


nalievať spôsobovať, aby tekutina tiekla do nejakej nádoby • vlievaťliať: nalieval, vlieval, lial víno do pohárovcediť (liať cez cedidlo): cedila polievku do tanierovčapovať (liať cez čap): čapovať pivo do pohárovexpr.: cvrkaťčrpkaťcŕkať (nalievať malé množstvo)


pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1


prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdomliať savaliť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdomkniž. rinúť sanár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očístekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchukolovaťcirkulovaťobiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v televíriťkrúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienkykniž. plynúť: slová plynú z úst ľahkopulzovaťkniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žiláchprameniťvyvieraťkniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izbyťahaťtiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetovviaťkniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík


šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sasypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých stránliať saexpr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá

2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhaťmetať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očíšpliechaťstriekaťprskaťexpr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu

p. aj špliechať, hádzať

3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať


tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdiliať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvyexpr. cediť sakniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z ránroniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očístekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúduvytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smolakniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plyniekniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tváriexpr.: cícerkaťčurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí vodažblnkotaťžblnkaťzurkotaťexpr.: zurčaťžurčaťzurkaťčurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkocecrčaťcrkaťcvrčaťcvrkaťcvŕkaťexpr.: curkaťcrkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtáranár.: cechtiť (sa)cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčaťhrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

liať, leje, lejú nedok.

1. (čo) spôsobovať, aby niečo tieklo, vylievať: l. vodu, mlieko, tekutinu; pren. lejem slová chvály (Bend.) chválim; l. nádej, útechu do duše dodávať nádej, utešovať

expr. l. slzy plakať; expr. l. do seba (víno a pod.) nemierne piť; l. krv prelievať na bojisku, bojovať; obetovať život; hovor. l. oheň a síru na niekoho veľmi sa hnevať, zlostiť, nadávať; l. smolu, olej na oheň podporovať niečo zlé; l. vodu na oheň mierniť, tíšiť niečo; expr. l. vodu do mora, do Dunaja, do koša robiť zbytočnú, márnu robotu;

2. (čo) niečo rozpustené, tekuté nalievať do foriem; formovať: l. kov, železo; l. zvonce, prstene, sponky; l. olovo na Ondreja starý zvyk mladých dedinských dievčat liať v noci z 30. nov. na 1. dec. roztavené olovo do vody a podľa tvarov odliatkov predpovedať, či sa do roka vydajú;

3. neos. expr. (o daždi) husto pršať: Vonku lialo čoraz väčšmi. (Zgur.)

4. dávať šťavu, mok (o hrozne): hrozno tohto roku leje;

opak. lievať, -a, -ajú;

dok. k 1 vyliať, k 2 uliať, odliať

|| liať sa tiecť, vylievať sa, vytekať: slzy sa lejú prúdom z oka, krv sa cíčkom, cícerkom leje z rany, pot sa z nich lial, pot sa leje z čela, dážď sa leje ako z krhly, ako z putne, ako z cievok, ako z vedra; Na druhý deň sa lialo (Jes.) husto pršalo; pren. svetlo, svit, jas sa leje do izby šíri sa, vniká; lejú sa prúdy reči plynú; žart. Bolo to v krajine, kde sa piesok lial a voda sa sypala začiatok rozprávok upozorňujúci na neskutočný ráz vyprávaného deja

Morfologický analyzátor

liať nedokonavé sloveso
(ja) lejem VKesa+; (ty) leješ VKesb+; (on, ona, ono) leje VKesc+; (my) lejeme VKepa+; (vy) lejete VKepb+; (oni, ony) lejú VKepc+;

(ja som, ty si, on) lial VLesam+; (ona) liala VLesaf+; (ono) lialo VLesan+; (oni, ony) liali VLepah+;
(ty) lej! VMesb+; (my) lejme! VMepa+; (vy) lejte! VMepb+;
(nejako) lejúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor