liatie -tia s. 1. odb. ▶ výrobná technológia spočívajúca v roztavení a ohriatí určitého materiálu v špeciálnej peci na odlievaciu teplotu a napúšťaní rozžeravenej tekutej hmoty do foriem: umelecké l. drahých kovov, bronzu, sivej liatiny; l. zvonov; formy na l. plastov; hut. tlakové, odstredivé l.; štúdium procesov liatia; výrobky získané liatím tekutej ocele do kokíl; sklár. výroba plochého skla ťahaním, liatím, valcovaním
2. stav. ▶ technológia spočívajúca v zmiešaní určitých zložiek materiálu a vody na tekutú hmotu, ktorá sa nanáša do foriem al. na plochu a následne tuhne: l. betónu; l. nášľapovej vrstvy podlahy
▷ ↗ i liať
liať leje lejú lej! lial lejúc lejúci liaty liatie nedok. 1. (čo kam) ▶ spôsobovať pohyb riedkej al. hustejšej tekutej hmoty; premiestňovať tekutinu z nádoby do nádoby al. z nádoby na nejakú plochu: l. vodu do hrnca, do vane; l. víno do pohárov; l. mlieko z krčaha; omáčku lejeme na cestoviny; Kriesili ju, liali jej vodu do tváre, aby ju priviedli k vedomiu, ale márne. [Š. Janega]
2. neos. expr. ▶ silno pršať: vonku leje; začalo hustejšie l.; už tretí deň neprestáva l.; Lialo už od štvrtka ako v súdny deň. [M. Zimková]
3. (čo (z čoho)) ▶ vpúšťaním roztavenej hmoty do formy zhotovovať, formovať, odlievať: l. zvony; l. z olova guľky, náboje; Pred sviatkom Božieho tela liali sviečkári z nového včelieho vosku voskovice. [V. Šikula]; Rimania vedeli liať tabuľové sklo a objavili všetky dnes známe druhy skla. [NP 1983] □ liať olovo robiť čary na získanie manžela (na Ondreja, 30. novembra, al. na Luciu, 13. decembra)
4. obyč. v spojení liať do seba hovor. expr. (čo) ▶ rýchlo, hltavo piť; piť niečo bez obmedzenia al. nasilu, logať: lial do seba pivo, ako keby to bola voda; s odporom lial do seba teplé mlieko; Alkoholici nevychutnávajú alkohol, lejú ho do seba, aby čím skôr pocítili jeho účinok. [InZ 2002]
5. hovor. expr. (čo do čoho) ▶ bez úžitku dávať, poskytovať neprimerane veľké množstvo niečoho: zbytočne l. peniaze do nereformovaného školstva; štát leje peniaze do organizácií pred zánikom
◘ fraz. leje ako/ani z krhly/z kanvy/z putne veľmi prší; expr. liať niekomu niečo do hlavy s námahou učiť niekoho niečo; expr. liať niekomu rozumy a) poučovať niekoho b) radiť nevedomému; liať olej do ohňa zhoršovať situáciu, vyostrovať napätie, hnev, zvadu nevhodnými poznámkami, rečami al. nevhodným konaním, dráždiť niekoho; expr. liať špinu na niekoho hovoriť o niekom niečo zlé; liať vodu do Dunaja/do mora a) pridávať tam, kde je už dostatok b) robiť márnu, zbytočnú robotu; liať vodu do koša robiť zbytočnú robotu
▷ opak. lievať -va -vajú -val
liať sa leje sa lejú sa lej sa! lial sa lejúc sa lejúci sa liatie sa nedok. 1. (z čoho) ▶ (o tekutinách al. tekutej hmote) obyč. s veľkou intenzitou padať z určitej výšky smerom dolu, silno tiecť: strecha premoká, zo stropu sa leje voda; V hrnčeku to zabublalo, zapufkalo a už sa z neho liala sladká kaša. [M. Ďuríčková]
2. (komu) ▶ (o telesných tekutinách) dostávať sa v slabšom al. silnejšom prúde von z tela; vystupovať, prenikať na povrch tela, tiecť, stekať: po tvári, po chrbte sa mu cícerkom lial pot; Tvár bola nehybná ako múr, len tiché slzy sa mu liali zo zapadnutých sivých očí. [A. Pavelková]; neos. z nosa sa mu leje má silnú nádchu
3. obyč. neos. expr. ▶ silno pršať, liať: ale sa leje!; prší prší, len sa leje [ľudová pieseň]; Hrmí a oblohu križujú blesky, z jasného neba sa leje dážď. [M. Zelinka]
◘ fraz. leje sa ako/ani z krhly/z kanvy/z putne veľmi prší; v krajine/tam, kde sa piesok lial a voda sypala ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula)
naliať -leje -lejú nalej! -lial -lejúc -liaty -liatie dok. 1. (čo/čoho (do čoho; na čo; komu)) ▶ voľným prúdom premiestniť tekutinu, obyč. z jednej nádoby do druhej: n. vodu, vody do hrnca, do umývadla; n. uvarený sirup do čistých fliaš; n. olej do motora; naliala mačke trochu mlieka do misky; rozšľahané vajcia nalejeme na zemiaky; nalej víno, vína hosťom!; Vstal, nalial mi čaju a pustil znova Ravela. [P. Jaroš]; Otvára fľašku, naleje na handričku čpavku. [A. Baláž]; pren. n. niekomu do duše, do srdca pokoj, odvahu, nádej dodať, vliať; A akoby bol do neho novej sily nalial, kráčal ďalej. [A. Bednár]
2. (čo (komu)) ▶ liatím naplniť nádobu: naliala si šálku kávy; z naliateho pohárika rozlial polovicu; Nalial aj mne za pohár. [J. Beňo]; Starká mi naleje zo dva kalíšky a ten ďalší pije už so mnou. [P. Kováčová]; Náhlivo si nalial plný pohár a na dúšok ho vypil. [LT 2010]
3. (komu (čo/čoho)) ▶ obslúžiť (alkoholickým) nápojom: krčmár, barman mu odmietol n. ďalší pohárik; prisadol si a dal si n. červeného vína; nalej mi doplna!; už aj deti chodia do pohostinských zariadení, kde im nalejú bez ohľadu na vek
4. obyč. v spojení naliať do seba expr. (čo) ▶ požiť nápoj, vypiť, obyč. vo väčšom množstve: v horúčave za deň naleje do seba aj päť litrov vody; nikdy do seba nenalejte veľké množstvo tekutín naraz; ukazuje jazvu na nohe, nalejúc do seba tretí pohár čaju; Nalial som do seba druhý kalištek a pomaly som sa pobral za ostatnými. [J. Kot]
5. expr. (čo/čoho do koho) ▶ dať vypiť al. prinútiť niekoho vypiť niečo: nalial doňho preventívne pár pohárov šampanského; Vytiahli ma na breh a naliali do mňa slivovice. [KSl 1965]
6. publ. al. expr. (čo; koľko do čoho) ▶ dať, vydať finančné prostriedky v prospech niekoho, niečoho al. s cieľom pomôcť niečomu, vložiť, investovať: n. peniaze do ohrozených bánk, do poisťovne, do ekonomiky; n. do projektu ďalších 10 miliónov eur
7. neos. expr. ▶ (o daždi) veľa napadať (z oblakov), napršať: Och, nalialo mi do tej haleny [pri pasení]. [A. Habovštiak]; Za celú noc toľko nalialo, že máme všade mokro, - poťažkal si majiteľ domu. [VNK 2002]
◘ fraz. expr. naliať niekomu do hlavy rozumu/[všelijaké] múdrosti al. naliať niekomu fištrónu poučiť niekoho; naliať si čistého vína povedať (si) pravdu
▷ nedok. ↗ nalievať, k 5 i liať