leto s.
1. csl ročné obdobie nasledujúce po jari (21. 6. - 22. 9.): Cez ľeto dosúšale žene na pocťeňe konope, kod ich trepale a mecale (Čelovce MK); V ľeťe sä ďecko bralo do poľä, v zime bolo ľen v izbe (Žaškov DK); Tí boli tabačári, cez leto robili s tabákom, ňemali čaz variť (Semerovo HUR); Gazda už v ľece pri jednih žňivoh dumal na druhi rok (Brezina TRB)
L. dovickia leto (Revúca), dovickuo leto (Hliník n. Hron. NB), babské léto (Rozbehy SEN), babie leto (Návojovce TOP), babe ľeto (Hrabkov PRE), bapski ľeto (Udavské HUM) - teplé dni na začiatku jesene; nové leto (Kuchyňa MAL, Slov. Grob MOD, Červeník HLO) - zelená ozdobená halúzka al. stromček ako súčasť jarnej obradovej obchôdzky
F. čo v lete kopneš, v zime zlopneš (Lukáčovce HLO), čo je v ľeťe zeľenuo, to je v zime zedenuo (Blatnica MAR) - čo sa v lete dorobí a uchová, v zime je na úžitok; jenno leto lepšié jako desat zím (Bošáca TRČ) - o blahodarnom účinku teplého obdobia na prírodu a život; bez jennéj lastovički buďe leto (Bošáca TRČ) - jednotlivec vo vzťahu k väčšine nie je rozhodujúci; v ľece chocchto vihňece (Haniska PRE) - leto je ľahko prežiť, v lete sa hospodári ľahšie; algustova źimota bere ľetu života (Kendice PRE) - chladné augustové počasie skracuje letné obdobie; pridze ľeto, vischňe blato (Dl. Lúka BAR) - nepríjemnosti časom pominú
2. obyč. mn. č. zried. kalendárny rok, 365 dní: Seďenďesiad lied mala, ešťe sa mladá zdala (Devičie KRU); Tri letá sem súžiu̯ pri koňoch (Rozbehy SEN); Priébehom ňiékolkíh liéd vihorela skoro celá slamenná ďeďina (V. Maňa VRB)
F. letom-zimu (Dl. Pole BYT), v ľeťe-v zime (Detva ZVO), źima-ľeto (Buglovce LVO) - po celý rok, neustále
3. obyč. mn. č. zsl ročný prírastok kmeňa viditeľný na zrezanom pni stromu, letokruh: leto (Malacky); letá (Stupava BRA, Bošáca TRČ)