leto -a liet s. ročné obdobie od 21. júna do 22. septembra: horúce, suché l.; v l-e, cez l.; šaty na l.; hudobné l. hud. festival v letnom období
● ide to ako v l-e na saniach ťažko, zle; → babie l.; v zime v l-e neprestajne; jedna → lastovička nerobí l.;
letný príd.
1. k leto: l. deň, l-á horúčava, dovolenka, l-é šaty
2. hovor. vlažný: l-á voda; l. čaj;
letno prísl.: l. sa obliecť ľahko
leto leta liet s.
leto leta liet s. ▶ jedno zo štyroch ročných období, v miernom pásme nasledujúce po jari a predchádzajúce jeseni, ktoré trvá od 21. júna do 22. septembra, charakteristické zväčša slnečnými a teplými dňami: horúce, sparné, daždivé, chladné l.; upršané l.; zmena návštevných hodín počas leta; brigádovať v lete; zmluva platná do leta; narodil sa na sklonku leta; v Tatrách napadol sneh v polovici leta; tráviť l. pri mori, v horách; cez l. pracovala v zahraničí; už je po lete; milujem l.; divozel kvitne od leta do jesene; leto sa chýlilo ku koncu [A. Habovštiak]; Striasol ju chlad, aj uprostred leta sa musela zohrievať pod dekou. [V. Švenková] □ hudobné leto festival, koncerty v lete; kultúrne leto letné kultúrne podujatia ◘ fraz. ide to ako v lete na saniach záležitosti postupujú ťažko, s prekážkami al. pomaly; babie leto a) slnečné dni na konci leta al. začiatkom jesene b) pavučinové vlákna vznášajúce sa vo vzduchu v tomto období; leto-neleto napriek tomu, že nie je vhodné al. typické obdobie (pre nejaký dej al. činnosť), bez ohľadu na okolnosti; v zime v lete stále, neprestajne, v každom čase ◘ parem. ak je zlé leto, bude pekná jeseň; bez jednej lastovičky bude leto al. jedna lastovička nerobí leto jeden prípad nerozhoduje; dlhá zima, krátke leto; nijaké leto, nijaká zima; suchá zima, suché leto; včely sa tešia kvetu, hospodár letu ▷ letko -ka letiek s. zdrob. expr.: Nechoď, letko, pobudni, jagaj slncom v poludní. [Š. Žáry]
leto p. rok 1
rok 1. obdobie 12 mesiacov, čas od 1. I. do 31. XII.: minulý rok, mať tri roky • zastar.: leto • zima (školský rok): chodil do školy tri zimy
2. p. letokruh 3. p. čas 2
leto, -a, liet str.
1. najteplejšia časť roku (od letného slnovratu po jesennú rovnodennosť): teplé, horúce, studené l.; v zime v lete nepretržite celý rok; Jedno leto lepšie ako sto zím (porek.); babie l. a) teplé dni na začiatku jesene; b) pavučina poletujúca vo vzduchu v tomto období; hudobné l. hudobné letné slávnosti
● Bez jednej lastovičky bude leto (prísl.) na jednotlivcovi nezáleží. Ide to ako v lete na saniach nedarí sa, ide zle, ťažko a pod.
2. ľud. rok (najmä vzhľadom k letnému obdobiu): v spievankách vytlačených toho leta (Škult.)
leto s. 1. csl ročné obdobie nasledujúce po jari (21. 6. - 22. 9.): Cez ľeto dosúšale žene na pocťeňe konope, kod ich trepale a mecale (Čelovce MK); V ľeťe sä ďecko bralo do poľä, v zime bolo ľen v izbe (Žaškov DK); Tí boli tabačári, cez leto robili s tabákom, ňemali čaz variť (Semerovo HUR); Gazda už v ľece pri jednih žňivoh dumal na druhi rok (Brezina TRB) L. dovickia leto (Revúca), dovickuo leto (Hliník n. Hron. NB), babské léto (Rozbehy SEN), babie leto (Návojovce TOP), babe ľeto (Hrabkov PRE), bapski ľeto (Udavské HUM) - teplé dni na začiatku jesene; nové leto (Kuchyňa MAL, Slov. Grob MOD, Červeník HLO) - zelená ozdobená halúzka al. stromček ako súčasť jarnej obradovej obchôdzky F. čo v lete kopneš, v zime zlopneš (Lukáčovce HLO), čo je v ľeťe zeľenuo, to je v zime zedenuo (Blatnica MAR) - čo sa v lete dorobí a uchová, v zime je na úžitok; jenno leto lepšié jako desat zím (Bošáca TRČ) - o blahodarnom účinku teplého obdobia na prírodu a život; bez jennéj lastovički buďe leto (Bošáca TRČ) - jednotlivec vo vzťahu k väčšine nie je rozhodujúci; v ľece chocchto vihňece (Haniska PRE) - leto je ľahko prežiť, v lete sa hospodári ľahšie; algustova źimota bere ľetu života (Kendice PRE) - chladné augustové počasie skracuje letné obdobie; pridze ľeto, vischňe blato (Dl. Lúka BAR) - nepríjemnosti časom pominú 2. obyč. mn. č. zried. kalendárny rok, 365 dní: Seďenďesiad lied mala, ešťe sa mladá zdala (Devičie KRU); Tri letá sem súžiu̯ pri koňoch (Rozbehy SEN); Priébehom ňiékolkíh liéd vihorela skoro celá slamenná ďeďina (V. Maňa VRB) F. letom-zimu (Dl. Pole BYT), v ľeťe-v zime (Detva ZVO), źima-ľeto (Buglovce LVO) - po celý rok, neustále 3. obyč. mn. č. zsl ročný prírastok kmeňa viditeľný na zrezanom pni stromu, letokruh: leto (Malacky); letá (Stupava BRA, Bošáca TRČ)
leto s 1. ročné obdobie medzi jarou a jeseňou: w letie nebo w zymie (KORYČANY 1560); kdi sme na letye na zelinu chodilj (TRENČÍN 1640); x. pren náb bywa tuhá žiwota zyma, a preto žiwota nesmrtedlného leto žádagú (BlR 18. st) blaženosť v nesmrteľnosti 2. rok: w geho letich (ŽK 1473) v jeho veku; chowal syrotu z diedinstwa az do leth (ŽK 1485) do dospelosti; w mladich letech (PEZINOK 1519) v mladosti; w starich letiech (S. ĽUPČA 1585) v starobe; po wssecka leta bywal ctne (ILAVA 1594) po celý čas; ia som od swich mnohich leth sol wozywal (TRENČÍN 1613) oddávna, dlhé roky; pomahal my w twrde letha (ŽIAR n. H. 1715) v ťažkých časoch; mystr powynen bude daty (učňovi) kdy poradne swoge letha wytrwa, florenos duos (LIPTOV 1731) po vyučení L. Nové l. Nový rok (1. januára): nedele pred Nowim letem (Le 1730); z let božích, la Páne, l-a božieho, l-a od narodenia božieho v dátumoch: w patek po swatym Franciesku z leth boziech 1501 (L. HRÁDOK 1501); letta bozyho 1509 (P. ĽUPČA 1509); stala se ta wec od narození syna božieho let 1469 (ŽK 1561); letha Pane 1612 (SLIAČE 1612) na, za mnohé letá v želacích formulách v korešpondencii: dey se wam pan Buch dobre mjthj za mnohe letha (ŽIAR n. H. 1578); pokoge na mnohe letha winssugem (BODOROVÁ 1699) F. yako dym tak letha moge pominuly (CC 1655) môj život rýchlo uplynul; v letach segyiwy a newladni bol (ŠÍPKOVÉ 1747) bol starý