Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

letieť -í -ia bude letieť/poletí nedok.

1. pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu vlastnou silou: vták l-í, lietadlo l-í

2. pohybovať sa vo vzduchu po vyhodení, vypudení nejakou silou: lopta l-í, l-iaca hviezda

3. cestovať lietadlom: l. z Bratislavy do Košíc

4. expr. pohybovať sa veľkou rýchlosťou; bežať, ponáhľať sa: vlak l-í krajinou; l. do roboty; už l-ím! ponáhľam sa; neleť tak! neponáhľaj sa

5. rýchle sa míňať, plynúť: dni, roky l-ia, čas l-í (ako voda); ako ten čas l-í!

6. (o správe, reči ap.) rýchle sa šíriť: chýr l-í, správy l-ia éterom; pieseň l-í;

pren. hovor. expr. to dnes l-í, červená farba l-í je v móde, nosí sa

7. hovor. expr. byť prepustený, vyhodený: l. zo zamestnania; poletím zo skúšky

8. expr. padať; rúcať sa: tanier l-í zo stola; strecha, chalupa l-í

9. hovor. expr. byť žiadostivý niečoho, niekoho: l. na peniaze; l. na chlapcov

l. ako strela, ako šíp, ako guľa, ako na krídlach, s vetrom opreteky rýchle; expr. l-í, beží ako bez duše, akoby ho hnal, akoby mu zem pod nohami horela rýchle a v rozrušení, strachu ap.; l. na niečo ako muchy, osy na → med; expr. všetko mu l-í z → rúk je nešikovný

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
letieť ‑í ‑ia ‑el bud. bude letieť i poletí nedok.

letieť -tí -tia leť! -tel -tiac -tiaci -tenie bud. bude letieť/poletí budú letieť/poletia nedok. 1. (kam; ako) ▶ (o vtákoch, hmyze) vznášať sa, voľne sa pohybovať vo vzduchu (pomocou krídel): l. v kŕdli; divé husi letia na juh; lastovičky leteli vysoko nad nami; za nimi letel roj včiel; Letí, letí, všetko letí, čo má krídla, všetko letí... letí holub? [riekanka]
2. (kam; kadiaľ) ▶ (o vzdušných prostriedkoch) vykonávať pohyb vo vzduchu vlastnou silou: lietadlo letí cez búrkovú oblasť rýchlosťou 950 km za hodinu; sonda poletí na Mars; vrtuľníky leteli priamo nad nami
3. (čím; kam; odkiaľ) ▶ cestovať, prepravovať sa nejakým vzdušným dopravným prostriedkom: l. ponad more; l. cez oceán; prvýkrát l.; l. domov; l. do kozmu; l. najbližším lietadlom; l. vládnym špeciálom; letel z Bratislavy do Košíc; leteli sme s Českými aerolíniami
4. (kam) ▶ pohybovať sa vo vzduchu nejakou dodanou silou (vyhodením, vypudením): loptička letela ponad hlavy; klobúk letí povetrím; šíp letel do výšky; guľka letela rovno do srdca; pavučina letí vzduchom; jeho strela letela tesne vedľa bránky; Keď letí lopta na neho, opatrne sa uhne, akoby sa bál úderu. [J. Fekete]; Vysoko nad domom leteli oblaky, strácali sa v diaľke. [D. Dušek]; Keď som videl letieť kamene, radšej som sa postavil do uličky. [VNK 2002]
5. expr. (kam) ▶ pohybovať sa veľkou rýchlosťou, (o ľuďoch) bežať, ponáhľať sa, (o dopravných prostriedkoch) hnať sa, rútiť sa: l. na autobus; l. do práce; l. dolu schodmi; musím l.; už letím!; neleť tak!; l. v ústrety budúcnosti; autá letia vysokou rýchlosťou
6. ▶ stratou rovnováhy klesať k zemi, padať: l. zo schodov; ak sa pošmyknú, letíme s nimi do priepasti aj my; auto letelo cez zábradlie; muž letel z tretieho poschodia; Všetci sme leteli cez palubu prevráteného člna. [InZ 2000]
7. expr.byť vo veľmi zlom stave, rúcať sa, chátrať, padať: Chalupa ti letí na hlavu. [V. Ferko]
8. ▶ rýchlo plynúť, míňať sa, ubiehať: dni, roky letia; ale, ako ten čas letí; Minúty leteli ako splašené, no kilometre sa míňali slimačím tempom. [J. Mlčochová]
9. ▶ (o reči, o zvesti) rýchlo sa šíriť: správa letela od ucha k uchu; spomienky mu leteli hlavou; chýry letia mestom; Čierny mor letí svetom. [K. Horák]
10. hovor. expr. (odkiaľ) ▶ náhle dostať výpoveď; byť vyhodený, prepustený: l. zo skúšky; otvor hubu a poletíš z práce; Len čo prejavíš najmenšiu nespokojnosť, letíš. Áno, bez výpovede. [J. Poničan]
11. iba v 3. os. hovor. expr.byť v móde, nosiť sa; byť moderný, žiadaný: práve letí zelená farba; počúvať hudbu, ktorá letí; Ódy už dnes neletia. [P. Valo]; Dodať na trh tovar, ktorý letí. [Vč 1975]; Agroturistika. Jazda na koňoch. To teraz letí. [InZ 2000]
12. hovor. expr. (na koho) ▶ prejavovať intenzívny záujem o niekoho, byť žiadostivý: l. na chlapov; l. na blondíny; Na cudzincov dievčatá letia. [J. Beňo]
fraz. letí, čo/ako mu nohy/sily stačia al. letí s vetrom opreteky veľmi rýchlo sa pohybuje; letieť ako blesk/guľa/strela/šarkan/šíp/vietor/víchor al. letieť ako na krídlach veľmi rýchlo sa pohybovať; expr. letí ako bez duše al. letí, akoby mu zem pod nohami horela al. letí ako zmyslov zbavený veľmi sa ponáhľa, je rozrušený; ceny letia hore prudko stúpajú; všetko mu letí z rúk všetko mu padá, je nešikovnýparem. dobrý chýr letí ďaleko a zlý ešte ďalej al. dobrý chýr beží a zlý letí nepriaznivé správy sa šíria rýchlejšie ako dobré; kto vysoko letí, nízko padá/padne kto má priveľké, neprimerané plány, ambície, môže aj rýchlo zažiť neúspech

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďaťhvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo ušísvišťaťpišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzínafučaťexpr. zavýjať: vietor zavýja, fučíexpr.: frčaťfrndžaťfrngaťfrnkaťfundžaťletieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ

p. aj bežať


letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvetexpr. frčať: triesky frčali na všetky stranyexpr.: fičaťfrndžaťhvižďaťhvízdaťsvišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškouísťnosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farbyhovor. expr.: frčaťfičať

3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť


míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

letieť, -í, -ia, rozk. leť;

bud. bude letieť i poletí nedok.

1. pohybovať sa vo vzduchu, vznášať sa, obyč. pomocou krídel: vták, motýľ, chrúst, včela letí, lietadlo letí;

2. prudko, rýchlo sa pohybovať vo vzduchu: strela, šíp letí;

3. cestovať lietadlom: l. z Košíc do Prahy;

4. expr. prudko, veľkou rýchlosťou sa pohybovať: auto, koč letí; pren. myšlienky letia rýchlo sa menia;

5. expr. prudko, rýchlo bežať, utekať: l. ako bez duše, ako strela, ako šíp, ako šarkan; Deti slovenského rodu leteli v boj za slobodu. (Chal.)

6. ponáhľať sa, rútiť sa: l. do nešťastia; Dnešná mládež letí do ženenia. (Kuk.)

7. (o reči, o zpráve a pod.) rýchlo sa šíriť: chýry letia, pozdrav letí; slová, zprávy letia;

8. (o čase) rýchlo sa míňať, plynúť: čas letí, roky, mesiace, dni letia;

9. hovor. expr. byť prepustený, vyhodený: l. zo služby, zo zamestnania; l. zo skúšky;

10. expr. padať, rúcať sa: Chalupa nám letí. (Ráz.) Všetko mu z ruky letí vypadúva; pren. Na niekoho letí samá biedainý vie iba o šťastí (Kuk.) valí sa bieda.

11. expr. (na čo, na koho) hnať sa za dačím, za dakým: Uvidím, ako budú (vojaci) letieť na peniaze. (Tomašč.) Leteli na nás ako muchy na med. (Tat.)

Morfologický analyzátor

letieť nedokonavé sloveso
(ja) letím VKesa+; (ty) letíš VKesb+; (on, ona, ono) letí VKesc+; (my) letíme VKepa+; (vy) letíte VKepb+; (oni, ony) letia VKepc+;
(ja zajtra) poletím VBesa+; (ty) poletíš VBesb+; (on) poletí VBesc+; (my) poletíme VBepa+; (vy) poletíte VBepb+; (oni) poletia VBepc+;
(ja som, ty si, on) letel VLesam+; (ona) letela VLesaf+; (ono) letelo VLesan+; (oni, ony) leteli VLepah+;
(ty) leť! VMesb+; (my) leťme! VMepa+; (vy) leťte! VMepb+;
(nejako) letiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor