Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

letieť -í -ia bude letieť/poletí nedok.

1. pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu vlastnou silou: vták l-í, lietadlo l-í

2. pohybovať sa vo vzduchu po vyhodení, vypudení nejakou silou: lopta l-í, l-iaca hviezda

3. cestovať lietadlom: l. z Bratislavy do Košíc

4. expr. pohybovať sa veľkou rýchlosťou; bežať, ponáhľať sa: vlak l-í krajinou; l. do roboty; už l-ím! ponáhľam sa; neleť tak! neponáhľaj sa

5. rýchle sa míňať, plynúť: dni, roky l-ia, čas l-í (ako voda); ako ten čas l-í!

6. (o správe, reči ap.) rýchle sa šíriť: chýr l-í, správy l-ia éterom; pieseň l-í;

pren. hovor. expr. to dnes l-í, červená farba l-í je v móde, nosí sa

7. hovor. expr. byť prepustený, vyhodený: l. zo zamestnania; poletím zo skúšky

8. expr. padať; rúcať sa: tanier l-í zo stola; strecha, chalupa l-í

9. hovor. expr. byť žiadostivý niečoho, niekoho: l. na peniaze; l. na chlapcov

l. ako strela, ako šíp, ako guľa, ako na krídlach, s vetrom opreteky rýchle; expr. l-í, beží ako bez duše, akoby ho hnal, akoby mu zem pod nohami horela rýchle a v rozrušení, strachu ap.; l. na niečo ako muchy, osy na → med; expr. všetko mu l-í z → rúk je nešikovný

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
letieť ‑í ‑ia ‑el bud. bude letieť i poletí nedok.

letieť -tí -tia leť! -tel -tiac -tiaci -tenie bud. bude letieť/poletí budú letieť/poletia nedok.

letieť -tí -tia leť! -tel -tiac -tiaci -tenie bud. bude letieť/poletí budú letieť/poletia nedok. 1. (kam; ako) ▶ (o vtákoch, hmyze) vznášať sa, voľne sa pohybovať vo vzduchu (pomocou krídel): l. v kŕdli; divé husi letia na juh; lastovičky leteli vysoko nad nami; za nimi letel roj včiel; Letí, letí, všetko letí, čo má krídla, všetko letí... letí holub? [riekanka]
2. (kam; kadiaľ) ▶ (o vzdušných prostriedkoch) vykonávať pohyb vo vzduchu vlastnou silou: lietadlo letí cez búrkovú oblasť rýchlosťou 950 km za hodinu; sonda poletí na Mars; vrtuľníky leteli priamo nad nami
3. (čím; kam; odkiaľ) ▶ cestovať, prepravovať sa nejakým vzdušným dopravným prostriedkom: l. ponad more; l. cez oceán; prvýkrát l.; l. domov; l. do kozmu; l. najbližším lietadlom; l. vládnym špeciálom; letel z Bratislavy do Košíc; leteli sme s Českými aerolíniami
4. (kam) ▶ pohybovať sa vo vzduchu nejakou dodanou silou (vyhodením, vypudením): loptička letela ponad hlavy; klobúk letí povetrím; šíp letel do výšky; guľka letela rovno do srdca; pavučina letí vzduchom; jeho strela letela tesne vedľa bránky; Keď letí lopta na neho, opatrne sa uhne, akoby sa bál úderu. [J. Fekete]; Vysoko nad domom leteli oblaky, strácali sa v diaľke. [D. Dušek]; Keď som videl letieť kamene, radšej som sa postavil do uličky. [VNK 2002]
5. expr. (kam) ▶ pohybovať sa veľkou rýchlosťou, (o ľuďoch) bežať, ponáhľať sa, (o dopravných prostriedkoch) hnať sa, rútiť sa: l. na autobus; l. do práce; l. dolu schodmi; musím l.; už letím!; neleť tak!; l. v ústrety budúcnosti; autá letia vysokou rýchlosťou
6. ▶ stratou rovnováhy klesať k zemi, padať: l. zo schodov; ak sa pošmyknú, letíme s nimi do priepasti aj my; auto letelo cez zábradlie; muž letel z tretieho poschodia; Všetci sme leteli cez palubu prevráteného člna. [InZ 2000]
7. expr.byť vo veľmi zlom stave, rúcať sa, chátrať, padať: Chalupa ti letí na hlavu. [V. Ferko]
8. ▶ rýchlo plynúť, míňať sa, ubiehať: dni, roky letia; ale, ako ten čas letí; Minúty leteli ako splašené, no kilometre sa míňali slimačím tempom. [J. Mlčochová]
9. ▶ (o reči, o zvesti) rýchlo sa šíriť: správa letela od ucha k uchu; spomienky mu leteli hlavou; chýry letia mestom; Čierny mor letí svetom. [K. Horák]
10. hovor. expr. (odkiaľ) ▶ náhle dostať výpoveď; byť vyhodený, prepustený: l. zo skúšky; otvor hubu a poletíš z práce; Len čo prejavíš najmenšiu nespokojnosť, letíš. Áno, bez výpovede. [J. Poničan]
11. iba v 3. os. hovor. expr.byť v móde, nosiť sa; byť moderný, žiadaný: práve letí zelená farba; počúvať hudbu, ktorá letí; Ódy už dnes neletia. [P. Valo]; Dodať na trh tovar, ktorý letí. [Vč 1975]; Agroturistika. Jazda na koňoch. To teraz letí. [InZ 2000]
12. hovor. expr. (na koho) ▶ prejavovať intenzívny záujem o niekoho, byť žiadostivý: l. na chlapov; l. na blondíny; Na cudzincov dievčatá letia. [J. Beňo]
fraz. letí, čo/ako mu nohy/sily stačia al. letí s vetrom opreteky veľmi rýchlo sa pohybuje; letieť ako blesk/guľa/strela/šarkan/šíp/vietor/víchor al. letieť ako na krídlach veľmi rýchlo sa pohybovať; expr. letí ako bez duše al. letí, akoby mu zem pod nohami horela al. letí ako zmyslov zbavený veľmi sa ponáhľa, je rozrušený; ceny letia hore prudko stúpajú; všetko mu letí z rúk všetko mu padá, je nešikovnýparem. dobrý chýr letí ďaleko a zlý ešte ďalej al. dobrý chýr beží a zlý letí nepriaznivé správy sa šíria rýchlejšie ako dobré; kto vysoko letí, nízko padá/padne kto má priveľké, neprimerané plány, ambície, môže aj rýchlo zažiť neúspech

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďaťhvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo ušísvišťaťpišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzínafučaťexpr. zavýjať: vietor zavýja, fučíexpr.: frčaťfrndžaťfrngaťfrnkaťfundžaťletieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ

p. aj bežať


letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvetexpr. frčať: triesky frčali na všetky stranyexpr.: fičaťfrndžaťhvižďaťhvízdaťsvišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškouísťnosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farbyhovor. expr.: frčaťfičať

3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť


míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

letieť, -í, -ia, rozk. leť;

bud. bude letieť i poletí nedok.

1. pohybovať sa vo vzduchu, vznášať sa, obyč. pomocou krídel: vták, motýľ, chrúst, včela letí, lietadlo letí;

2. prudko, rýchlo sa pohybovať vo vzduchu: strela, šíp letí;

3. cestovať lietadlom: l. z Košíc do Prahy;

4. expr. prudko, veľkou rýchlosťou sa pohybovať: auto, koč letí; pren. myšlienky letia rýchlo sa menia;

5. expr. prudko, rýchlo bežať, utekať: l. ako bez duše, ako strela, ako šíp, ako šarkan; Deti slovenského rodu leteli v boj za slobodu. (Chal.)

6. ponáhľať sa, rútiť sa: l. do nešťastia; Dnešná mládež letí do ženenia. (Kuk.)

7. (o reči, o zpráve a pod.) rýchlo sa šíriť: chýry letia, pozdrav letí; slová, zprávy letia;

8. (o čase) rýchlo sa míňať, plynúť: čas letí, roky, mesiace, dni letia;

9. hovor. expr. byť prepustený, vyhodený: l. zo služby, zo zamestnania; l. zo skúšky;

10. expr. padať, rúcať sa: Chalupa nám letí. (Ráz.) Všetko mu z ruky letí vypadúva; pren. Na niekoho letí samá biedainý vie iba o šťastí (Kuk.) valí sa bieda.

11. expr. (na čo, na koho) hnať sa za dačím, za dakým: Uvidím, ako budú (vojaci) letieť na peniaze. (Tomašč.) Leteli na nás ako muchy na med. (Tat.)

letieť nedok.
1. csl pohybovať sa vo vzduchu pomocou krídel, vznášať sa na krídlach: Keď ľeťa̋ vrani, to ftedi za ňimí kriča̋: Vrani, vrani, počkajťe mä málo! (Podbiel TRS); Matka leťí prvá a za ňov čele aj trúde, meľu sa voka (Čelovce MK); Uš ta leta̋ tia lastoviški (Kameňany REV); Kej ruoj ľecí, musí cingadz na kosu, abi sa usadzel (Súľov BYT); A tá friško vibiehu̯a dzívat sa za ňima, kam lecá ti krkafci (Jablonové MAL); Lietallá leťeli roji (Návojovce TOP); Vrani tak f kupe ľeceľi (Dl. Lúka BAR)
L. šarkaň ľeci (Niž. Hrabovec VRN) - vzdušný vír
F. bodaj śi pot chmari ľeciu̯! (Sobrance) - aby si zomrel!; ľeťeu̯ aňi strela, aňi šíp (V. Lom MK) - rýchlo a rovno; ľeťie_do vlasou (Rim. Píla RS) - škriepiť sa; (vozík) tag išiou̯, aňi kebi do ňeba ľeťeu̯ (Ležiachov MAR) - pohyboval sa veľmi rýchlo; lecel jako anďel, spadél jako čert (Bošáca TRČ) - o zlom konci po sľubnom začiatku; z našich krajoch ptaček ľeci (V. Šariš PRE) - odchádza rodák
2. sstrsl plt. plaviť sa, pohybovať sa na plti: Leteli zme dolu Váhom štiri dni (Val. Dubová DK); Keď bola dobrá voda, málo dňí sa leťelo s plťou (Lúčky RUŽ)
3. csl rýchlo utekať, ponáhľať sa, uháňať na niečom, s niečím: Našä starámka pre ňu (babicu) ľeťela a tá to zava̋zala (Žaškov DK); Sviňe, to ťi ľeťelo do chľiova (Ležiachov MAR); Tak lecev s nami po tíh zmraskoch, dziv ná_z voza nepotracev (Červeník HLO); Mi zme si išli nohi zlámať, tag zme leťeli domóv (Ivanovce TRČ); Jak to zbačila, ľecela poľom (Vydrník SNV)
F. leťeu̯, akobi ho hnali dou̯ grúňom (Zázrivá DK) - veľmi prudko utekal; lecí, co mu para stačí (Kuchyňa MAL), lecí, ja_kebi mu za patama horau̯o (Kuchyňa MAL), lecí jak špinavé prádu̯o (Jablonové MAL), lecí jak šarkan (Šípkové PIE), ľeci jag veľk (Čemerné VRN), ľeci jak povetrica (Studenec LVO), ľeci jag z porvaśčka (Dl. Lúka BAR), ľeci o dušu spasenu (Kendice PRE), ľeci na drindi, na ľitki, na cvali (Dl. Lúka BAR) - uteká veľmi rýchlo; ľeťí do zabiťa̋ (Párnica DK) - uteká, ako len vládze; ľeťí ako bez duše (Zázrivá DK), leťí jag ďivoch (Skalica), lecí jag bez rozumu (Kuchyňa MAL), leťí aňi blázon (V. Bielice TOP), ľeci jak šaľeni (Žakarovce GEL), ľeci jak oplach (Bánovce n. Ond. MCH) - beží veľmi rýchlo a nerozvážne, splašene; ľudze ľeca jag hamz (Dl. Lúka BAR) - ponáhľajú sa, valia sa vo veľkom množstve; un ňeľeci za mesem (Fintice PRE) - neobľubuje mäso
4. csl padať, rúcať sa (o veciach aj ľuďoch): A kot skočiu̯, ľeťeu̯ hádam aj takí kus, ako s tejto našej pocťene po tú stuňu (V. Lom MK); Velikí hrmod nastav, ke_to letelo do zeme (Hlohovec); Jako lecev ze stromu, s kabátom sa zachicev za snet a to mav ščastié (Šípkové PIE); Śme miśľeľi, že nam cali verh z domu ľeci (Sokoľ KOŠ); Rovno trimaj košik, bo ci z ňeho gruľe ľeca! (Spiš. Štvrtok LVO); Ket ľeci kometa, ta śe hvari, že budze vojna (Smižany SNV)
F. jablko ňeľeťí ďeľako o_ctromu (Stožok ZVO) - dieťa sa podobá na rodiča, má povahu, charakter ako rodič; ľeťí z nuoch (Košťany n. Tur. MAR), ľeci z nuh (Dl. Lúka BAR) - od slabosti nevládze stáť na nohách, cíti slabosť; šecko mu z rúk lecí (Brodské SKA) - je nešikovný; oči mu do śvidra ľeca (Dl. Lúka BAR), oči mu do bakra ľeca (Fintice PRE) - škúli; šicko ňeśčesce na mňe ľeci (Sedlice PRE) - zažívam veľa nešťastia; na dziučatko krasa ľeci (Komárovce SOB) - v dievčenskom veku opeknieva, stáva sa ženskejšou; ľeci nam popod rukoch (Kokšov-Bakša KOŠ) - náhle hynie, umiera; śľini mi ľeca na daco (Dl. Lúka BAR) - dostávam, mám na niečo chuť; ľeťí do hlavi (Dol. Lehota DK), lecí mu g hlave (Bošáca TRČ), letí g hrllu (Lukáčovce HLO) - gniavi, otravuje niekoho, robí niekomu výčitky

letieť ndk
1. pohybovať sa vo vzduchu, vznášať sa (obyč. pomocou krídel): ptacztwo leti (ŽK 1473); hus letela (S. ĽUPČA 1582); (Ikaros) když letel (KrP 1760); kačena divoka letela zvysoka (PV 18. st)
2. prudko, rýchlo sa pohybovať vo vzduchu, na vode ap.: leticý hwězda (DQ 1629); delfyn gako strela widj se léťeťj, když po wodě pline (MP 1718); sztreli lyetzeli (DŽ 1752); ssiff tuhym behem letyel (PeP 1770); pren smerovať: misslenki guss wcul leca za casnimi starostami (SJ 18. st) upínajú sa
3. expr prudko, rýchlo bežať: dywki po hrbách zbeháwali se a temer leteli (PT 1778)
4. expr padať: powala guz dolu lety (TRENČIN 1713); (keď) swine na geden bok letga, znak gest chorosti (PR 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

láske, keď túžiš letieť l'amour quand tu désires voler
sa splašil a letel s'emporta et courut
snehule, ktoré letia k nám ptarmigans qui volent vers nous
tieto snehule, ktoré letia ces ptarmigans qui volent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu