Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma

letargia -ie ž. úplné duš. ochabnutie, ľahostajnosť k okoliu, chorobná pasivita: upadnúť do l-ie, prebrať sa z l-ie;

letargický príd.: l. stav, spánok;

letargicky prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
letargia ‑ie ž.; letargický; letargicky prísl.

letargia -ie ž. ‹g›

1. lek. chorobná spavosť sprevádzajúca niektoré nervové a duševné ochorenia

2. úplná nevšímavosť, otupenosť, ľahostajnosť ku všetkému

3. jad. fyz. veličina, ktorá charakterizuje mieru spomalenia neutrónov;

letargický príd.: l. spánok; l. stav; l-á meravosť;

letargicky prísl.;

letargickosť -ti ž.

ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


letargický p. tupý 4, ľahostajný


pasívny 1. ktorý neprejavuje aktivitu, vyznačujúci sa nečinnosťou, nezáujmom; svedčiaci o pasivite (op. aktívny, činný, činorodý) • neaktívnyneiniciatívny: pasívny, neaktívny, neiniciatívny človek; pasívny, neaktívny, neiniciatívny prístupnečinnýtrpnýkniž.: nedvižnýoblomovský: poddať sa nečinnému, trpnému, nedvižnému čakaniu; oblomovský postojnebojovnýnevýbojný (op. bojovný, výbojný) • nepodnikavý (op. podnikavý) • expr. ťapákovskýpejor. zápecnícky (pasívny a zaostalý): nepodnikavý, ťapákovský, zápecnícky duchapatickýletargický (chorobne pasívny): je celkom apatický, letargický

2. p. stratový


tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrýnenaostrenýnenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožomvytupenýotupenýstupenýzatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky pílypritupý (priveľmi tupý)

2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblenýplochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stolaneostrý

3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutýtemný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné duneniepren. drevený

4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupenýzatupenýkniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatickýletargickýľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváreprázdnybezduchýbezvýraznýnevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné očioslabenýochabnutýnecitlivýkniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

letargia, -ie ž. duševné ochabnutie, ľahostajnosť, nečinnosť;

lek. chorobný, hlboký, tvrdý spánok, hlboké bezvedomie: upadnúť do l-ie, prebrať sa z l-ie;

letargický príd.: l. spánok, l. sen;

letargicky prísl.

Morfologický analyzátor

letargický prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) letargický; (bez) letargického; (k) letargickému; (vidím) letargického; (o) letargickom; (s) letargickým;

(štyria) letargickí; (bez) letargických; (k) letargickým; (vidím) letargických; (o) letargických; (s) letargickými;


(jeden) letargickejší; (bez) letargickejšieho; (k) letargickejšiemu; (vidím) letargickejšieho; (o) letargickejšom; (s) letargickejším;

(traja) letargickejší; (bez) letargickejších; (k) letargickejším; (vidím) letargickejších; (o) letargickejších; (s) letargickejšími;


(jeden) najletargickejší; (bez) najletargickejšieho; (k) najletargickejšiemu; (vidím) najletargickejšieho; (o) najletargickejšom; (s) najletargickejším;

(traja) najletargickejší; (bez) najletargickejších; (k) najletargickejším; (vidím) najletargickejších; (o) najletargickejších; (s) najletargickejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) letargický; (bez) letargického; (k) letargickému; (vidím) letargický; (o) letargickom; (s) letargickým;

(tri) letargické; (bez) letargických; (k) letargickým; (vidím) letargické; (o) letargických; (s) letargickými;


(jeden) letargickejší; (bez) letargickejšieho; (k) letargickejšiemu; (vidím) letargickejší; (o) letargickejšom; (s) letargickejším;

(tri) letargickejšie; (bez) letargickejších; (k) letargickejším; (vidím) letargickejšie; (o) letargickejších; (s) letargickejšími;


(jeden) najletargickejší; (bez) najletargickejšieho; (k) najletargickejšiemu; (vidím) najletargickejší; (o) najletargickejšom; (s) najletargickejším;

(štyri) najletargickejšie; (bez) najletargickejších; (k) najletargickejším; (vidím) najletargickejšie; (o) najletargickejších; (s) najletargickejšími;


ženský rod

(jedna) letargická; (bez) letargickej; (k) letargickej; (vidím) letargickú; (o) letargickej; (s) letargickou;

(dve) letargické; (bez) letargických; (k) letargickým; (vidím) letargické; (o) letargických; (s) letargickými;


(jedna) letargickejšia; (bez) letargickejšej; (k) letargickejšej; (vidím) letargickejšiu; (o) letargickejšej; (s) letargickejšou;

(dve) letargickejšie; (bez) letargickejších; (k) letargickejším; (vidím) letargickejšie; (o) letargickejších; (s) letargickejšími;


(jedna) najletargickejšia; (bez) najletargickejšej; (k) najletargickejšej; (vidím) najletargickejšiu; (o) najletargickejšej; (s) najletargickejšou;

(tri) najletargickejšie; (bez) najletargickejších; (k) najletargickejším; (vidím) najletargickejšie; (o) najletargickejších; (s) najletargickejšími;


stredný rod

(jedno) letargické; (bez) letargického; (k) letargickému; (vidím) letargické; (o) letargickom; (s) letargickým;

(dve) letargické; (bez) letargických; (k) letargickým; (vidím) letargické; (o) letargických; (s) letargickými;


(jedno) letargickejšie; (bez) letargickejšieho; (k) letargickejšiemu; (vidím) letargickejšie; (o) letargickejšom; (s) letargickejším;

(tri) letargickejšie; (bez) letargickejších; (k) letargickejším; (vidím) letargickejšie; (o) letargickejších; (s) letargickejšími;


(jedno) najletargickejšie; (bez) najletargickejšieho; (k) najletargickejšiemu; (vidím) najletargickejšie; (o) najletargickejšom; (s) najletargickejším;

(dve) najletargickejšie; (bez) najletargickejších; (k) najletargickejším; (vidím) najletargickejšie; (o) najletargickejších; (s) najletargickejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor