les, -a m. prírodný vegetačný útvar, väčšia plocha súvisle porastená stromami, hora, háj: l. šumí; nízky, stredný, vysoký l., svrčinový, borovicový, jedľový, bôrový, eukalyptový, listnatý, ihličnatý, bukový l.; vysadiť, vyrúbať l.;
pren. veľké, neprehľadné množstvo dačoho: l. zástav, l-y rúk
● expr. nosiť, voziť drevo do l-a robiť zbytočnú robotu; pre stromy nevidieť les pre maličkosti zabúdať na veľké veci; Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva (prísl.) určité konanie má primerané následky, primeranú ozvenu, reakciu, aká reč, taká odpoveď;
lesík, -a m. zdrob. i lesíček, -čka m. zdrob. expr.
leš, -u m. kraj. škvara: tehly z lešu;
lešový príd.: l-é tehly