lenivý, 2. st. lenivejší príd.
1. prejavujúci nechuť k práci, nerád pracujúci, záhaľčivý, nečinný, darobný: l. človek, l. žiak; l. ako voš veľmi; Do učenia bola lenivá. (Taj.); Ľudia nesamostatní, alebo leniví myslieť. (Vaj.)
● Lenivý aj pod strechou zmokne (prísl.) nikdy nič nedosiahne.
2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l-á rieka, l. tok rieky; poľnohosp. l-á pôda nečinná;
lenivo prísl.: mamička sa lenivo roztiahla (Urb.); Hodiny lenivo odbíjali jedenásť. (Bod.);
lenivosť, -ti ž.