Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská

lenivý príd.

1. majúci nechuť k práci, nerád pracujúci, darobný, záhaľčivý: l. človek, kôň; žiak l. do učenia, je l. myslieť; lenivec l. nadávka

2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l. tok rieky

expr. l. ako pes, ako voš veľmi;

lenivo prísl.: l. kráčať;

lenivosť -i ž.: duševná, telesná l., l. v učení

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lenivý; lenivo prísl.; lenivosť ‑i ž.

lenivý -vá -vé 2. st. -vejší/-vší príd. 1.ktorý nerád pracuje, má nechuť k práci al. sa jej vyhýba; ktorý obľubuje pohodlie, darebný: l. žiak; od prírody leniví ľudia; nebuď lenivá!; byť l. do roboty; zdvihni ten svoj l. zadok a poď pomôcť; lenivšia časť skupiny; Sme leniví myslieť a ešte lenivejší konať. [Anton Hlinka]; Keby človek nebol lenivý chodiť pešo, nikdy by nevymyslel koleso. [InZ 1999]; Tí lenivší rozmýšľali, či sa radšej nezložiť pri strome a cestou späť sa pridať. [NV 1999]
2. ▶ vyznačujúci sa pomalosťou: lenivé pohyby; lenivé tempo; prichádzať lenivým krokom; Necháva svoj život plynúť ako lenivú rieku a spolieha sa na osud, čo jej prinesie. [VNK 2003]
fraz. byť lenivý ako voš/pes byť veľmi (rozčuľujúco, provokatívne) lenivýparem. lenivá ruka, hotová muka

lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebnýdarobnýdaromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdinázáhaľčivýzried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládežpohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učeniamenej časté nerobotnýhovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek robotypejor. povaľačský

2. p. pomalý 1


pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdzazastar. nenáhly: nenáhly návrat k životupokojnýkrokovýprechádzkovýmiernyvoľnýpren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmuspozvoľnýpostupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadoklenivýospanlivýospalýpren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohybyexpr.: ťarbavýťažkopádnyšuchtavýšúchavý: ťarbavé, šuchtavé krokyrozvláčnymalátny: rozvláčna reakciaťahavýtiahlyťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseňzdĺhavýexpr.: piplavýprplavýhovor. expr.: babravýbabrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke rukysubšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbalexpr.: pomalinkýpomalilinký

2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavýťažkopádnynešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenienepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozognedynamickýexpr. šuchtavý: šuchtavý človeknár. zvlačkavý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lenivý, 2. st. lenivejší príd.

1. prejavujúci nechuť k práci, nerád pracujúci, záhaľčivý, nečinný, darobný: l. človek, l. žiak; l. ako voš veľmi; Do učenia bola lenivá. (Taj.); Ľudia nesamostatní, alebo leniví myslieť. (Vaj.)

Lenivý aj pod strechou zmokne (prísl.) nikdy nič nedosiahne.

2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l-á rieka, l. tok rieky; poľnohosp. l-á pôda nečinná;

lenivo prísl.: mamička sa lenivo roztiahla (Urb.); Hodiny lenivo odbíjali jedenásť. (Bod.);

lenivosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

lenivý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) lenivý; (bez) lenivého; (k) lenivému; (vidím) lenivého; (o) lenivom; (s) lenivým;

(štyria) leniví; (bez) lenivých; (k) lenivým; (vidím) lenivých; (o) lenivých; (s) lenivými;


(jeden) lenivejší; (bez) lenivejšieho; (k) lenivejšiemu; (vidím) lenivejšieho; (o) lenivejšom; (s) lenivejším;

(traja) lenivejší; (bez) lenivejších; (k) lenivejším; (vidím) lenivejších; (o) lenivejších; (s) lenivejšími;


(jeden) najlenivejší; (bez) najlenivejšieho; (k) najlenivejšiemu; (vidím) najlenivejšieho; (o) najlenivejšom; (s) najlenivejším;

(dvaja) najlenivejší; (bez) najlenivejších; (k) najlenivejším; (vidím) najlenivejších; (o) najlenivejších; (s) najlenivejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) lenivý; (bez) lenivého; (k) lenivému; (vidím) lenivý; (o) lenivom; (s) lenivým;

(štyri) lenivé; (bez) lenivých; (k) lenivým; (vidím) lenivé; (o) lenivých; (s) lenivými;


(jeden) lenivejší; (bez) lenivejšieho; (k) lenivejšiemu; (vidím) lenivejší; (o) lenivejšom; (s) lenivejším;

(tri) lenivejšie; (bez) lenivejších; (k) lenivejším; (vidím) lenivejšie; (o) lenivejších; (s) lenivejšími;


(jeden) najlenivejší; (bez) najlenivejšieho; (k) najlenivejšiemu; (vidím) najlenivejší; (o) najlenivejšom; (s) najlenivejším;

(štyri) najlenivejšie; (bez) najlenivejších; (k) najlenivejším; (vidím) najlenivejšie; (o) najlenivejších; (s) najlenivejšími;


ženský rod

(jedna) lenivá; (bez) lenivej; (k) lenivej; (vidím) lenivú; (o) lenivej; (s) lenivou;

(dve) lenivé; (bez) lenivých; (k) lenivým; (vidím) lenivé; (o) lenivých; (s) lenivými;


(jedna) lenivejšia; (bez) lenivejšej; (k) lenivejšej; (vidím) lenivejšiu; (o) lenivejšej; (s) lenivejšou;

(štyri) lenivejšie; (bez) lenivejších; (k) lenivejším; (vidím) lenivejšie; (o) lenivejších; (s) lenivejšími;


(jedna) najlenivejšia; (bez) najlenivejšej; (k) najlenivejšej; (vidím) najlenivejšiu; (o) najlenivejšej; (s) najlenivejšou;

(tri) najlenivejšie; (bez) najlenivejších; (k) najlenivejším; (vidím) najlenivejšie; (o) najlenivejších; (s) najlenivejšími;


stredný rod

(jedno) lenivé; (bez) lenivého; (k) lenivému; (vidím) lenivé; (o) lenivom; (s) lenivým;

(tri) lenivé; (bez) lenivých; (k) lenivým; (vidím) lenivé; (o) lenivých; (s) lenivými;


(jedno) lenivejšie; (bez) lenivejšieho; (k) lenivejšiemu; (vidím) lenivejšie; (o) lenivejšom; (s) lenivejším;

(tri) lenivejšie; (bez) lenivejších; (k) lenivejším; (vidím) lenivejšie; (o) lenivejších; (s) lenivejšími;


(jedno) najlenivejšie; (bez) najlenivejšieho; (k) najlenivejšiemu; (vidím) najlenivejšie; (o) najlenivejšom; (s) najlenivejším;

(štyri) najlenivejšie; (bez) najlenivejších; (k) najlenivejším; (vidím) najlenivejšie; (o) najlenivejších; (s) najlenivejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko LENIVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
TRNAVA, okr. TRNAVA – 5×;
BOHDANOVCE NAD TRNAVOU, okr. TRNAVA – 2×;
BIELY KOSTOL, okr. TRNAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor