Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
rozdelenie [-ie, -í] s
1. deľba, podelenie: Martin Mlinarz zadal gest nas, abichom gemv zapsali w mieske knihy vgednanie a rozdielenie statkow przatelow a brzatrow swych žk 1493; wiznawa swedek, že pan Jeszenszky Gyorgy to chtel, žeby se strany rozdelenj predepsanjch placzuw losy tahaly martin 1731; (Galenus) čuduge se nad rozdeleňym krwy na wssecke údy po rurkach mnohych žýl pp 1734; dal sy wssecku lúpež na rozďelenj služebnjkom twym kb 1757; divisio haereditatis: urečitosti rozdeleni ld 18. st
2. podelenie na čiastky, rozčlenenie: diaeresis: rozďelenj gednég syllabi na dwoge; crepusculum: rána a wečera rozďelenj; qvadripartitio: rozsstwrcowáni, na sstyri částki rozďeleni ks 1763; kdiž sa láme a rozďeluge hostia, také lámanj aneb rozďelenj nebýwá na telu Krysta blr 18. st
3. roztriedenie podľa istého kritéria, klasifikácia: diribitio: rozďeleni, rozdáwka ks 1763; rozďelenj. Podstatné gména býwagj rozďelené na wlastné gména, na ňewlastné gména na sebrané gména dm 1780
4. náb (o duši a o tele) oddelenie: ja se giž k smrti chistam a čas rozdeleny meho nastawa sk 1697; žiwot gest reč božj pronikawegssj nad meč na obe strani ostrý a dosahuge až do rozdeleni dusse y ducha, klubuw také y mozku w kostech vp 1764; na tych, ktery su sprawedliwy, rozďelenj dussi od ťela neni, nebo ony se prebuďugú w žiwote wečném blr 18. st
5. gram rozdeľovacie znamienko: comma: článek, rozďeleni w pjsme, znak, naznačeni; interpunctio: rozeznánj, rozďelenj ks 1763
6. rozdiel, odlišnosť: to wssak lide od howaduw magu rozdeleni, že člowek ma dussu wečnu gš 1758
7. mat delenie, op násobenie: abys dwakrát geden počet ze summy wzýti se neomjlil, mnoho osožj w rozďelenj wzatý počet malú sstrichlu poznamenati; diwizia, rozďelenj a diwidowati rozďeliti znamená lu 1775; znak rozdelenj ge dwa geden nad druhým ležjce punktjk (:) prp 1780
rozdelený príd rozdvojený, oddelený: swine z prasaty ma sstétiny, ale žadne rohy, wssakže tež rozdelené kopyta gako oné op 1685; zona coeli: na dwe častki rozďelena obruč sweta; disjunctus: rozpogeny, rodwogeny, rozďeleny; centifidus: na sto částek rozďeleny ks 1763
• žiť r-ym chlebom osobitne hospodáriť: dvaja bratia v jednom dome bydleji a chlebem rozdelenym žiju detva 1793 lp
rozhorlený príd rozčúlený, rozhnevaný, rozhorčený: (tráva) komu bude prysluchati, nech sy poberie, ale že len rozhorlený lal (p. Rakšáni) obzwlasste na swedkouho brata, že geho tu zastrelj t. michal 1756; Wenusse gessťe nad tjm rozhorlena, že poctu gegj w ostrowu tak potupili, welice se rozhňewala; Protesilaus kdiž mne proty sobe rozhorleneho skausil, negwjce o to pečowal, aby kratochwilu pro mne wimislety mohl pt 1796
rozkleniť dk čo zdvihnúť v podobe oblúka, klenby, rozklenúť niečo: (kapucín) s tím nechcegícímu (mládencovi) ruki rozkleňil pod swogú bradú a zhodil ho w nowých žlutých čižmičkách a čerwených wisugtasuwaních nohawičkách práwe naprostred potoka bu 1795
rozkudlený príd (o vlasoch) rozstrapatený: (svedok) widel take potom z tohože mlina p. instansa z rozkudlenima wlasima wen wigiti bodovice 1784
rozmilený príd veľmi milý, premilý, rozmilý: tento gisti rozmileny kwytek radostne a libežne wzessel ze žiwota panenskeho slk 1766–80
rozmyslenie [-í] s uváženie, premyslenie: (Martin Rakovský) z dobrym vwaženim a rozmysslenim dobrowolne a swobodne gest wyznal pred nami tymto spuosobem s. l. 1573 e; predne wssak máss sobe wssecky hrjchý w pamět uwesti, a ne gako tele k nowým wrátam bez wsseho uwedeny a rozmissleny a rozpamatanj na hrjchý k otcy duchownemu pristupiti sk 1697; blížná má prítelkiňa bila, čas pak k rozmisleňí, čo z teho múže viplívať, zcházil mi br 1785
šialený [šia-, šá-] príd
1. pomätený, choromyseľný, bláznivý, nenormálny: dorezaný gsu tre barany z Wychodney, prihnaný, ssialený ilava 1663; beda ssálenym čarodegnjkúm a čarodegnjcem, kterj se ssatanassowi oddawagj, od Boha odstupugj op 1685; abalienatus mente: ssálený; demens: blázen, ssaleny, hlúpy, otréssťeny; phanaticus: blázen, blázniwy, ssáleny ks 1763; kam mne mug ssalenj rozum priwedel mik 18. st
o obecanka ssalenému radost sin 1678
2. expr veľmi veľký, strašný: potom strogj dostatečne ten obraz pro ssaleny peniez, neb se za to niekolyk zlatych nestažugy dat hl 17. st;
-e prísl k 1: ona tak bola pekná, že sa w neg ssalene zamilowal, i w ten čas bol oprawdiwe nessťastliwím ds 1795;
po šialensky [šá-] prísl výraz: mudre budu tote mudrci tam, kde sa sami za blazniwich wihlasowat budu, že tak po ssalenski robili a werily sj 18. st;
šialenosť ž,
šialenstvo [-í] s
1. bláznovstvo, pomätenosť, strata rozumového úsudku, nepríčetnosť: (v nadpise) o šalenosti (:mania:) ht 1760; alienatio mentis: ssalénstwi ks 1763
2. bláznivý, nezmyselný, nerozumný skutok: v tento den v svých synagogách strélagú a rachetle pusstegj, tancugj, pigu a do takého šalenstvj se pusstegj, že nešanugjce modlitby své, vadga se a bijú bt 1758; amentia: nesmyslnost, ssálenstwi ks 1763