Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

acetylén -u m. chem. zápalný plyn použ. pri zváraní kovov a na svietenie;

acetylénový príd.: a-á lampa

---

ambivalentný príd. kniž. majúci dvojakú platnosť, zahŕňajúci súčasne aj protikladný význam; dvojstranný;

ambivalentnosť -i ž.

---

antitalent -a m. človek, kt. nemá schopnosti, talent na niečo

---

balenie -ia s.

1. obal: pôvodné b.

2. množstvo fixne baleného tovaru: veľké, malé b.

---

belasozelený príd. belasý dozelena: b-é oči, b-é more

---

benevolencia -ie ž. kniž. zhovievavosť, blahosklonnosť;

benevolentný príd. zhovievavý, blahosklonný: b. rozhodca; b. posudok;

benevolentne prísl.;

benevolentnosť -i ž.

acetylén ‑u m.; acetylénový

---

Alena ‑y ‑lien ž.

---

ambivalentný; ambivalent­nosť ‑i ž.

---

antitalent ‑a mn. I ‑tmi m.

---

balenie ‑ia ‑í s.

---

belasozelený (zelený do belasa)

aalen [á-] -u m. ‹VM› geol. spodný stupeň strednej jury (podľa mesta Aalen v Nemecku)

---

acetyléndichlorid -u m. ‹l + g› chem. chlórovaný uhľovodík používaný ako rozpúšťadlo kaučukov, olejov a živíc

---

acetylén -u m. ‹l› chem.

1. nenasýtený uhľovodík, bezfarebný plyn, ktorý sa v zmesi so vzduchom al. kyslíkom používa na zváranie a rezanie kovov a ako surovina chemického priemyslu

2. a-y starší názov pre alkíny;

acetylénový príd.: a-é (tlakové) bomby

---

ad Calendas Graecas [-dás grékás] ‹l› kniž. na grécke kalendy, t. j. nikdy (lebo kalendy boli časťou starorím. kalendára); najmä v spoj. odkladať niečo ad C. G. stále, večne, donekonečna

---

afgalén -u m. ‹g› text. mäkko splývajúca vlnená tkanina v plátnovej väzbe s vytkaným pozdĺžnym pásikom (na dámske šaty)

---

akrylén, akrylón -u m. ‹l› odb. syntetické vlákno vyrobené z akrylonitrilu, používané na výrobu textílií, sietí, lán a i. (obch. názvy dralon, orlon a i.);

akrylénový, akrylónový príd.

---

---

---

---

---

---

acetylén, -u m. bezfarbý, jedovatý, ľahko zápalný plyn;

acetylénový príd.: a-á lampa

---

antitalent, -a m. človek bez schopností, bez nadania pre niektorý odbor práce, činnosti, vedy ap.

---

balenie, -ia str. obal: pôvodné b.

---

balenit, -u m. umelá látka vyrábaná zo zmiešaniny kaučuku a iných látok, náhradka za kosticu

---

benevolencia, -ie ž. láskavosť, dobroprajnosť, zhovievavosť

---

benevolentný príd. láskavý, zhovievavý: b. postoj, b. posudok;

benevolentne prísl.;

benevolentnosť, -ti ž.

acetylénový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) acetylénový; (bez) acetylénového; (k) acetylénovému; (vidím) acetylénového; (ó) acetylénový!; (o) acetylénovom; (s) acetylénovým;

(štyria) acetylénoví; (bez) acetylénových; (k) acetylénovým; (vidím) acetylénových; (ó) acetylénoví!; (o) acetylénových; (s) acetylénovými;

mužský rod, neživotné

(jeden) acetylénový; (bez) acetylénového; (k) acetylénovému; (vidím) acetylénový; (ó) acetylénový!; (o) acetylénovom; (s) acetylénovým;

(tri) acetylénové; (bez) acetylénových; (k) acetylénovým; (vidím) acetylénové; (ó) acetylénové!; (o) acetylénových; (s) acetylénovými;

ženský rod

(jedna) acetylénová; (bez) acetylénovej; (k) acetylénovej; (vidím) acetylénovú; (ó) acetylénová!; (o) acetylénovej; (s) acetylénovou;

(dve) acetylénové; (bez) acetylénových; (k) acetylénovým; (vidím) acetylénové; (ó) acetylénové!; (o) acetylénových; (s) acetylénovými;

stredný rod

(jedno) acetylénové; (bez) acetylénového; (k) acetylénovému; (vidím) acetylénové; (ó) acetylénové!; (o) acetylénovom; (s) acetylénovým;

(štyri) acetylénové; (bez) acetylénových; (k) acetylénovým; (vidím) acetylénové; (ó) acetylénové!; (o) acetylénových; (s) acetylénovými;

---

acetylénový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) acetylénový; (bez) acetylénového; (k) acetylénovému; (vidím) acetylénového; (ó) acetylénový!; (o) acetylénovom; (s) acetylénovým;

(traja) acetylénoví; (bez) acetylénových; (k) acetylénovým; (vidím) acetylénových; (ó) acetylénoví!; (o) acetylénových; (s) acetylénovými;

mužský rod, neživotné

(jeden) acetylénový; (bez) acetylénového; (k) acetylénovému; (vidím) acetylénový; (ó) acetylénový!; (o) acetylénovom; (s) acetylénovým;

(štyri) acetylénové; (bez) acetylénových; (k) acetylénovým; (vidím) acetylénové; (ó) acetylénové!; (o) acetylénových; (s) acetylénovými;

ženský rod

(jedna) acetylénová; (bez) acetylénovej; (k) acetylénovej; (vidím) acetylénovú; (ó) acetylénová!; (o) acetylénovej; (s) acetylénovou;

(dve) acetylénové; (bez) acetylénových; (k) acetylénovým; (vidím) acetylénové; (ó) acetylénové!; (o) acetylénových; (s) acetylénovými;

stredný rod

(jedno) acetylénové; (bez) acetylénového; (k) acetylénovému; (vidím) acetylénové; (ó) acetylénové!; (o) acetylénovom; (s) acetylénovým;

(tri) acetylénové; (bez) acetylénových; (k) acetylénovým; (vidím) acetylénové; (ó) acetylénové!; (o) acetylénových; (s) acetylénovými;

---

acetylén podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) acetylén; (bez) acetylénu; (k) acetylénu; (vidím) acetylén; (ó) acetylén!; (o) acetyléne; (s) acetylénom;

(štyri) acetylény; (bez) acetylénov; (k) acetylénom; (vidím) acetylény; (ó) acetylény!; (o) acetylénoch; (s) acetylénmi;

---

acetylén podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) acetylén; (bez) acetylénu; (k) acetylénu; (vidím) acetylén; (ó) acetylén!; (o) acetyléne; (s) acetylénom;

(tri) acetylény; (bez) acetylénov; (k) acetylénom; (vidím) acetylény; (ó) acetylény!; (o) acetylénoch; (s) acetylénmi;

rozdelenie [-ie, -í] s
1. deľba, podelenie: Martin Mlinarz zadal gest nas, abichom gemv zapsali w mieske knihy vgednanie a rozdielenie statkow przatelow a brzatrow swych žk 1493; wiznawa swedek, že pan Jeszenszky Gyorgy to chtel, žeby se strany rozdelenj predepsanjch placzuw losy tahaly martin 1731; (Galenus) čuduge se nad rozdeleňym krwy na wssecke údy po rurkach mnohych žýl pp 1734; dal sy wssecku lúpež na rozďelenj služebnjkom twym kb 1757; divisio haereditatis: urečitosti rozdeleni ld 18. st
2. podelenie na čiastky, rozčlenenie: diaeresis: rozďelenj gednég syllabi na dwoge; crepusculum: rána a wečera rozďelenj; qvadripartitio: rozsstwrcowáni, na sstyri částki rozďeleni ks 1763; kdiž sa láme a rozďeluge hostia, také lámanj aneb rozďelenj nebýwá na telu Krysta blr 18. st
3. roztriedenie podľa istého kritéria, klasifikácia: diribitio: rozďeleni, rozdáwka ks 1763; rozďelenj. Podstatné gména býwagj rozďelené na wlastné gména, na ňewlastné gména na sebrané gména dm 1780
4. náb (o duši a o tele) oddelenie: ja se giž k smrti chistam a čas rozdeleny meho nastawa sk 1697; žiwot gest reč božj pronikawegssj nad meč na obe strani ostrý a dosahuge až do rozdeleni dusse y ducha, klubuw také y mozku w kostech vp 1764; na tych, ktery su sprawedliwy, rozďelenj dussi od ťela neni, nebo ony se prebuďugú w žiwote wečném blr 18. st
5. gram rozdeľovacie znamienko: comma: článek, rozďeleni w pjsme, znak, naznačeni; interpunctio: rozeznánj, rozďelenj ks 1763
6. rozdiel, odlišnosť: to wssak lide od howaduw magu rozdeleni, že člowek ma dussu wečnu gš 1758
7. mat delenie, op násobenie: abys dwakrát geden počet ze summy wzýti se neomjlil, mnoho osožj w rozďelenj wzatý počet malú sstrichlu poznamenati; diwizia, rozďelenj a diwidowati rozďeliti znamená lu 1775; znak rozdelenj ge dwa geden nad druhým ležjce punktjk (:) prp 1780

---

rozdelený príd rozdvojený, oddelený: swine z prasaty ma sstétiny, ale žadne rohy, wssakže tež rozdelené kopyta gako oné op 1685; zona coeli: na dwe častki rozďelena obruč sweta; disjunctus: rozpogeny, rodwogeny, rozďeleny; centifidus: na sto částek rozďeleny ks 1763
• žiť r-ym chlebom osobitne hospodáriť: dvaja bratia v jednom dome bydleji a chlebem rozdelenym žiju detva 1793 lp

---

rozhorlený príd rozčúlený, rozhnevaný, rozhorčený: (tráva) komu bude prysluchati, nech sy poberie, ale že len rozhorlený lal (p. Rakšáni) obzwlasste na swedkouho brata, že geho tu zastrelj t. michal 1756; Wenusse gessťe nad tjm rozhorlena, že poctu gegj w ostrowu tak potupili, welice se rozhňewala; Protesilaus kdiž mne proty sobe rozhorleneho skausil, negwjce o to pečowal, aby kratochwilu pro mne wimislety mohl pt 1796

---

rozkleniť dk čo zdvihnúť v podobe oblúka, klenby, rozklenúť niečo: (kapucín) s tím nechcegícímu (mládencovi) ruki rozkleňil pod swogú bradú a zhodil ho w nowých žlutých čižmičkách a čerwených wisugtasuwaních nohawičkách práwe naprostred potoka bu 1795

---

rozkudlený príd (o vlasoch) rozstrapatený: (svedok) widel take potom z tohože mlina p. instansa z rozkudlenima wlasima wen wigiti bodovice 1784

---

rozmilený príd veľmi milý, premilý, rozmilý: tento gisti rozmileny kwytek radostne a libežne wzessel ze žiwota panenskeho slk 1766–80

---

rozmyslenie [-í] s uváženie, premyslenie: (Martin Rakovský) z dobrym vwaženim a rozmysslenim dobrowolne a swobodne gest wyznal pred nami tymto spuosobem s. l. 1573 e; predne wssak máss sobe wssecky hrjchý w pamět uwesti, a ne gako tele k nowým wrátam bez wsseho uwedeny a rozmissleny a rozpamatanj na hrjchý k otcy duchownemu pristupiti sk 1697; blížná má prítelkiňa bila, čas pak k rozmisleňí, čo z teho múže viplívať, zcházil mi br 1785

---

šialený [šia-, šá-] príd
1. pomätený, choromyseľný, bláznivý, nenormálny: dorezaný gsu tre barany z Wychodney, prihnaný, ssialený ilava 1663; beda ssálenym čarodegnjkúm a čarodegnjcem, kterj se ssatanassowi oddawagj, od Boha odstupugj op 1685; abalienatus mente: ssálený; demens: blázen, ssaleny, hlúpy, otréssťeny; phanaticus: blázen, blázniwy, ssáleny ks 1763; kam mne mug ssalenj rozum priwedel mik 18. st
o obecanka ssalenému radost sin 1678
2. expr veľmi veľký, strašný: potom strogj dostatečne ten obraz pro ssaleny peniez, neb se za to niekolyk zlatych nestažugy dat hl 17. st;
-e prísl k 1: ona tak bola pekná, že sa w neg ssalene zamilowal, i w ten čas bol oprawdiwe nessťastliwím ds 1795;
po šialensky [šá-] prísl výraz: mudre budu tote mudrci tam, kde sa sami za blazniwich wihlasowat budu, že tak po ssalenski robili a werily sj 18. st;
šialenosť ž,
šialenstvo [-í] s
1. bláznovstvo, pomätenosť, strata rozumového úsudku, nepríčetnosť: (v nadpise) o šalenosti (:mania:) ht 1760; alienatio mentis: ssalénstwi ks 1763
2. bláznivý, nezmyselný, nerozumný skutok: v tento den v svých synagogách strélagú a rachetle pusstegj, tancugj, pigu a do takého šalenstvj se pusstegj, že nešanugjce modlitby své, vadga se a bijú bt 1758; amentia: nesmyslnost, ssálenstwi ks 1763

454 Dražkovce MT/ZI turč. po 1877 pričl. o. Svätá Helena; po 1898 pričl. o. Dolina; po 1913 pričl. o. Bohúnkovská Strana.
1773 Draskocz, Drasskowcze, 1786 Draschkócz, Drasskowze, 1808 Draskócz, Drasskowce, 1863 Szenthelena és Drásskóc, 1873–1888 Draskóc, [1873–1877 aj Szenthelena és Draskóc], 1892–1898 Dráskóc, 1900–1907 Draskócdolina, 1913 Draskócvölgye, 1920– Dražkovce
Dolina: 1773, 1786, 1808, 1863, 1877–1898 Dolina, 1873 Dollina
Svätá Helena: 1808 Szent-Helena, Swatá Helena, 1873(1877 Szenthelena és Draskóc
Bohúnkovská Strana: 1863, 1882–1913 Ivánkaföld

---

1217 Lenka RS/BC gemer. po 1808 zlúč. o. Nižná Lenka a Vyšná Lenka.
1773, 1786, 1863 Lenke, 1873–1913, 1938–1945 Sajólenke, 1920 Lenka, 1927–1938, 1945–1948 Lenka, Lenke, 1948– Lenka
Nižná Lenka: 1808 Alsó-Lenke, Dolní Lenky, Nižní Lenky
Vyšná Lenka: 1808 Felső-Lenke, Horní Lenky, Wyssní Lenky

---

2092 Seľany VK/BC hont. pred 1863–po 1902 rozčl. na o. Dolné Seľany a Horné Seľany.
1773 Szelény, 1786 Selény, 1808 Alsó-Szelény et Felső-Szelény, Selany, 1907–1913, 1938–1945 Szelény, 1920 Selany, 1927–1938, 1945–1948 Selany, Szelény, 1948–1973 Selany, 1973– Seľany
Dolné Seľany: 1863–1902 Alsószelény
Horné Seľany: 1863–1902 Felsőszelény

---

2226 Staré Hory BB/BC zvolen. po 1808–1990 pričl. o. Turecká.
1786 Altgebirge, 1808 Sztare Hori, Óvár, Veteres Montes, Alt-Gebürg, Staré Hory [a] Druhásztrana, Druhá Strana, Alsó-Jelenecz, Dolní Jeleněc, Felső-Jelenecz, Horní Jeleněc, Kis-Tureczka, Malá [Turecká], Nagy-Tureczka, Welká [Turecká], Valentová, 1873–1913 Óhegy, 1920– Staré Hory

Priezvisko ADLENOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

---

Priezvisko ADLEN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

---

Priezvisko AGABALENCOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

---

Priezvisko AGABALENC sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;

---

Priezvisko ALENA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 24×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
VEĽKÉ LEVÁRE, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 8×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 3×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
ROVENSKO, okr. SENICA – 1×;
SENICA, okr. SENICA – 1×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 1×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko ALENOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 29×, celkový počet lokalít: 9, v lokalitách:
VEĽKÉ LEVÁRE, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 9×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 5×;
SENICA, okr. SENICA – 4×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 4×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 2×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
ROVENSKO, okr. SENICA – 1×;
VEĽKÉ KOZMÁLOVCE, okr. LEVICE – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko ALLENOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko APOLEN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 32×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 4×;
VEĽKÁ HRADNÁ, okr. TRENČÍN – 4×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 3×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 3×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 3×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 3×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 3×;
KOCHANOVCE (obec ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE), okr. TRENČÍN – 2×;
KREMNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
BOJNICE, okr. PRIEVIDZA – 1×;
GELNICA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 1×;
IVANOVCE, okr. TRENČÍN – 1×;
MEDVEDZIE (obec TVRDOŠÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 1×;
ZLATNÍKY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;

K názvu územnej jednotky BETLENOVCE (MICHALOVCE) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 1):
BETLENOVCE

---

Urbanonymum ALLENDEHO v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
JAHODNÍKY (MARTIN); MATEJOVCE (MARKUŠOVCE)

---

Urbanonymum BETLENOVCE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BETLENOVCE (MICHALOVCE)

---

Urbanonymum G. BETHLENA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÉ ZÁMKY

---

Urbanonymum KONŠTANTÍNA ČULENA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA

---

Urbanonymum M.ČULENA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KLÁŠTOR POD ZNIEVOM

---

Urbanonymum M. ČULENA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
HANDLOVÁ; ZVOLEN

---

Urbanonymum NA BIELENISKU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PEZINOK

balenie: ^{→speex →vorbis}

---

cielený: ^{→speex →vorbis}

---

delenie: ^{→speex →vorbis}

---

dovolenka: ^{→speex →vorbis}

---

dovolenkový: ^{→speex →vorbis}

---

dovolený: ^{→speex →vorbis}

---

ekvivalent: ^{→speex →vorbis}

---

kalendár: ^{→speex →vorbis}

apríla 2008Schválenie nominácie pani Androuly ≈ dubna 2008Schválení jmenování paní Androuly
apríla 2008Schválenie nominácie pani Androuly ≈ dubna 2008Schválení jmenování paní Androuly
apríla 2009Zelená kniha o budúcnosti ≈ dubna 2009Zelená kniha o budoucí
apríla 2009Zelená kniha o budúcnosti ≈ dubna 2009Zelená kniha o budoucí
commanditaire vennootschap op aandelen ≈ commanditaire vennootschap op aandelen
commanditaire vennootschap op aandelen ¦ ≈ commanditaire vennootschap op aandelen ¦
júna 2008Posilnenie kapacít Európskej únie ≈ června 2008Posílení schopnosti Evrospké unie
marca 2009Posilňovanie bezpečnosti a základných ≈ března 2009Posílení bezpečnosti a základních
...

Alenia, ktorý sa týkal ≈ Alenia, which concerned the
Alenia, ktorý sa týkal ≈ Alenia which concerned the
Allen rozkazuje Gilmorovi, aby ≈ Allen commanding Gilmore to
Na obed Allenova mama ≈ At lunchtime Allen's mother
s aledronátom ukázala, že ≈ with alendronate showed that
ukazujú, že alendronát, ktorý ≈ show that alendronate that
ukazujú, že alendronát, ktorý ≈ show that alendronate that
vyšla z kuchyne, Allen ≈ left the kitchen Allen
...