Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

len

I. čast.

1. uvádza a) a zdôrazňuje výzvu (v spoj. s rozk.), želanie: l. sa nedaj! l. aby nepršalo! l. pozrite naňho! b) a spochybňuje výpoveď: l. či príde, povie otec

2. nadväzuje na situáciu a pripája aktuálny výraz: vezmime si l. palivo napríklad palivo; uvážme l., koľko ich odišlo; bola napätá, l. ujsť

3. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu al. vete: si ty l. hrdina! keď sa vrátila, l. ju tak striaslo od zimy; l. čo zbytočne zdržiava

4. expr. i len a len zdôrazňuje platnosť výrazu poukázaním na jeho výlučnosť, obmedzením jeho platnosti, iba, jedine: s tebou sú l. starosti; je l. kosť a koža

5. v postavení za zám.: kto l., čo l., aký l., kde l., kedy l. ap. a) zdôrazňuje ho: povedz čo l. slovko; kde l. vzal toľko odvahy b) dodáva mu význ. neurčitosti: príď, kedy l. chceš hocikedy

6. vo väzbe nemať l. dodáva vete kladný význ.: nemá l. dve pracovité ruky má len

7. len-len (že) v spoj. a) so záporným slovesom vyj., že dej takmer nastal, už-už, skoro: l. že nezomrel b) s kladným slovesom vyj., že dej sa uskutočnil s prekážkami, horko-ťažko: v tme ho l. rozoznal

expr. že l. no veľmi (dobre); expr. no l. no výraz upozornenia, varovania; l. tak (mne nič, tebe nič) a) bezdôvodne b) nenazdajky; l. tak (naľahko) bez teplého oblečenia; (povedať niečo) l. tak nezáväzne; to nie je l. tak netreba to zľahčovať; l. čo je pravda naozaj; čo l. to! to nič nie je (výraz zľahčovania)

II. spoj.

A. priraď. i lenže vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, iba(že): mal všetko, l. zdravie mu chýbalo; dobrý človek, l. slabý; chcel pomôcť, l. nevedel ako

B. podraď. uvádza vetu

1. časovú a) l. (čo) – už s význ. predčasnosti, iba (čo) – už: l. (čo) svitlo, už bol na nohách b) l. čo; l. keď (už) s význ. súčasnosti al. tesnej následnosti, iba keď (už), až keď: vrátil sa domov, l. keď sa (už) zmrklo c) l. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, iba keď: pokojne ide, l. keď ho dakto osloví

2. l. ak (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, iba ak (by): odísť nemôžeš, l. ak by si dostal dovolenie; dnes sa to nedá, l. ak by bola príležitosť zajtra

3. príslov. miery s význ. účinku: plesol bičom, l. sa tak ozývalo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
len čo spoj.
len, lenže čast. i spoj.

len1 čast. 1. ▶ zdôrazňuje platnosť nasledujúceho výrazu tak, že poukazuje na obmedzenosť výskytu al. výlučnosť pomenovaného predmetu, vlastnosti, okolnosti (spomedzi iných možných); nie iný al. nikto iný ako tento; nie iné al. nič iné ako toto al. ako takéto; nie inak ako takto; nie viac ako toto; syn. iba: len na lekársky predpis; všetko len za dve eurá; vidí len seba; aj on je len človek; boli sme len krôčik od postupu do finále; búrky sa vyskytnú len ojedinele; tým sa môže pochváliť len málokto; jeho len máločo vyvedie z miery; trvalo to len okamih; chcieť niekomu len dobre; žijeme len raz!; tu prší len zriedka
2. ▶ zdôrazňuje výraz s časovým významom z hľadiska krajnej miery, nie skôr ako: len včera sa vrátil z dovolenky; dozvedel som sa to len celkom nedávno; veď len teraz sa začali schádzať
3. obyč. so slovesom v rozkazovacom spôsobe ▶ zdôrazňuje výzvu, pobádanie, zákaz, prosbu: len sa neboj!; len sa nedaj!; len s chuťou do toho!; len si zober!; len vydrž!; len tak ďalej!; len by si sa opovážila!; len sa už nehnevaj!; len seď!
4. v opytovacích a zvolacích vetách v postavení za zámenom ▶ zdôrazňuje zámeno a zvyšuje emocionálnu hodnotu výpovede: kedy len príde?; kde len môže byť?; kto lenhlúposť vymyslel?!; aký len dokáže byť osud krutý!; ako sa len volá?; čo som to len urobil?; si ty len somár! ako nám len bolo dobre!; ako len krásne voniaš!
5. vo vzťažných vetách v postavení za zámenom ▶ dodáva zámenu význam ľubovoľnosti, rozmanitosti výberu: žiadaj si, čo len chceš čokoľvek; príď, kedy len chceš kedykoľvek; čoho sa len chytí, všetko mu ide od ruky čohokoľvek; kde len pracoval, všade s ním boli spokojní kdekoľvek
6. v spojení s inými časticami ▶ zdôrazňuje výraz al. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, ku ktorému patrí: predsa len majú čosi spoločné; príďte len čím skôr!; ani len štipku ľútosti neprejavila; to najhoršie nás (ešte) len čaká; si ty len hlupák, čudák, babrák!; teraz sa len ukáže, koľko vydržíte
7. i v spojení čo (i) len ▶ zdôrazňuje najmenšiu mieru príznaku ako podmienku uskutočnenia deja; stačí, aj je miera príznaku takáto malá; syn. aspoň, hoci len: ak má v sebe (čo) len štipku súdnosti, tak abdikuje; povedz čo len slovko; každý, kto brata (čo) len trochu poznal, vážil si ho; prenasledoval všetkých čo (i) len potenciálnych odporcov
8. ▶ nadväzuje na situáciu al. pripája aktuálny výraz: vezmime si len také dažďové pralesy, ako sa nám strácajú pred očami; len banánov tam majú asi päť druhov; uvážme len, koľko námahy nás to bude stáť; sedela ako na tŕní, len ubziknúť; zalomcovala ním zloba, len sa zadrapiť
9. ako súčasť dvojslovnej častice len či ▶ vyjadruje pochybnosť, neistotu, spochybňuje uskutočnenie následného deja: len či bude dosť pre všetkých?; len či to stihneme?; len či to pochopia?; len či už nebude neskoro?
10. ako súčasť dvojslovnej častice len tak ▶ vyjadruje veľkú mieru deja, ↗ i fraz.: otázky sa len tak sypali; v škole sa to teraz len tak hmýri novými tvárami
11. ako súčasť dvojslovnej častice keby len ▶ vyjadruje fakt, že pomenovaný objekt al. dej predstavuje len minimum v porovnaní s inými objektmi al. dejmi, ktoré sú vyjadrené v ďalšej časti výpovede: keby len to! iné pohromy sa na nás valia; keby len dve hodiny, celý deň jej to trvalo; keby len mňa, ale on urazil celý kolektív; Keby len koníček, preňho je to už celá kobyla. [VNK 2004]
12. ako súčasť viacslovnej častice čo (i) len ▶ vyjadruje neželateľnosť, nemožnosť uskutočnenia ani minimálnej miery deja; ani len (to nie je možné); dokonca i (to je neželateľné): nebol ochotný čo (i) len prstom pohnúť bez oficiálneho súhlasu; čo i len pomyslieť na to mi bolo protivné; bála som sa čo i len vzdychnúť; nemá zmysel, aby zostávala čo len o chvíľku dlhšie; Bez týchto daností [duševnej vyspelosti a vyrovnanosti] je zbytočné čo i len pomýšľať na túto prácu. [LT 1999]
13. v spojení len čo ▶ vyjadruje hodnotenie deja ako neúčelného, zbytočného; syn. iba čo: len čo ma zlostíš celý deň; len čo by si urobili hanbu; len čo nás všetkých zbytočne zdržiava
14. v spojeniach len aby, len nech, nech len, keby len ▶ vyjadruje želanie, upozornenie: len aby už nebolo neskoro; len aby vyzdravel; len aby to tak bolo!; len aby nepršalo!; nech len ste šťastní; len aby ste boli zdraví; nech len príde; len nech mám s nimi pokoj; len nech si nenamýšľa; keby len toľko nezapáral; keby si len vedel, čo všetko som prežila
15. zastar. v spojení so slovesom nemať ▶ dodáva vete kladný význam a vyjadruje výlučnosť pomenovaného predmetu: nemá len dve pracovité rukylen
fraz. keď len to (obyč. v odpovedi) vyjadruje (jemné) zľahčovanie situácie al. vynútenú ochotu niečo pre niekoho urobiť, to je (pre mňa) maličkosť: oj, keď len to, vďačne ti urobím po vôli; len a len iba, jedine, výlučne: uškodíte tým len a len sebe; myslí len a len na seba; to závisí len a len od teba; len aby vyjadruje pochybnosť o platnosti predchádzajúcej výpovede: - to ho prejde! - len aby; [robiť, urobiť niečo,] len aby sa nepovedalo (konať) povrchne, nedbanlivo; len aby si (ste) vedel (vedeli) zdá sa, že ťa (vás) to nezaujíma, ale pre mňa je dôležité ti (vám) to povedať; len cez moju mŕtvolu úplne proti mojej vôli; len čo je pravda a) naozaj, skutočne, veru(že): pekná hanba, len čo je pravda; celý otec, len čo je pravda b) iron. presne naopak: si ty mi ale hrdina, len čo je pravda; [robiť, urobiť niečo] len naoko predstierať niečo; [robiť, urobiť niečo] len pre formu konať tak, aby navonok bolo všetko v poriadku, hoci výsledné dielo má nedostatky al. nie je potrebné; len-len [že] a) so slovesom v zápore vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú, nechýbalo veľa a dej by bol nastal, div že, dobre že, tak-tak že: len-len že nespadol takmer spadol; len-len že neumrel od hladu; len-len že sa nepreriekla; len-len že nedošlo k zrážke b) s kladným slovesom vyjadruje uskutočnenie deja so značnými prekážkami, nechýbalo veľa a dej by nenastal, ledva, horko-ťažko: urodilo sa toľko, že to len-len vydržalo do jari; len tak vyjadruje, že dej sa uskutočňuje bez zjavnej (vysvetlenej) príčiny al. bez osobitného úmyslu, cieľa, bezdôvodne, nezáväzne: prečo sa pýtaš? - len tak; povedal mi to len tak medzi rečou; len tak sa túlal po meste; chodili sme spolu, ale len tak; neprišiel som len tak neprišiel som bezdôvodne; len tak-tak vyjadruje uskutočnenie deja so značnými prekážkami; nechýbalo veľa a dej by vôbec nenastal, ledva, tak-tak že, horko-ťažko: stihol to len tak-tak; len tak-tak zvládol základné učivo; len to nezoberie, čo nevidí je to zlodej; nepovie, len to, čo nevie všetko prezradí, nič neudrží v tajnosti; no len no a) vyjadruje pobádanie na zmiernenie následnej reakcie, výraz chlácholenia: no len no, zasa to tak neprežívaj b) vyjadruje upozornenie, varovanie: no len no! aby ste na svoje slová nedoplatil; prešlo mu to len tak niečie zlé, neetické konanie zostalo nepotrestané; to mu len tak [ľahko] neprejde (vyhrážka) postarám sa o to, aby jeho zlé konanie vzbudilo negatívnu reakciu al. bolo potrestané; vyšiel/vybehol von len tak bez teplého oblečenia, naľahko; že len no zastar. veľmi dobre: bude vám tam, že len noparem. len blázon verí všetkému; len dotiaľ je človek dobrý, kým dáva; len jeden je gazdom v dome; len hlúpy sa potkne dvakrát na tom istom pni; len keď stratíš, poznáš, čo si mal

len2 spoj. podraďovacia 1. ako súčasť dvojslovnej spojky len čo ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej predčasnosti deja voči deju hlavnej vety, vzápätí ako, hneď ako: len čo prestane pršať, vyrazíme na výlet; len čo zbadala fotoaparát, začala si naprávať vlasy; Všetko ti to porozprávam, len čo prídeš. [J. Blažková]; Len čo odišla, už mi chýbala. [InZ 2001]
2. v spojeniach len ak, len keď ▶ uvádza podmienkovú vetu s hodnotením danej podmienky ako výlučnej: pozná ma, len keď niečo potrebuje; lanovky budú premávať, len ak sa utíši vietor; počas gravidity liek užívajte, len ak je to nevyhnutné; o našom meste sa v médiách píše, len keď sa tam stane niečo zlé; milujem zimu, len keď môžem byť na horách
3. ako súčasť dvojslovnej spojky len tak ▶ uvádza príslovkovú vetu s významom účinku predchádzajúcej vety: udrel ho päsťou, len tak zadunelo

len3 spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje odporovací vzťah, niekedy s obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, iba(že), ale: tie ďalšie sú rovnaké, len inej farby; hocičo, len nie to by som čakal; vôbec ma nepočúval, len si stále mlel svoje


nolen, pís. i no len čast. ▶ vyjadruje pobádanie k činnosti opísanej v nasledujúcom výroku, no2, nože: n. ukáž, čo máš v ruke!; n. mu ešte pridaj mäsa, nech sa naje!; n. počkaj ešte chvíľu; n. hádaj, kto príde?; no len choď, choď!; Správca mu to s nadšením ukazuje: - Pozrite, no len sa pozrite. Skúste si aj siahnuť, chytil sa, máme skutočný trávnik! [G. Murín]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelneneúčelnenaplanojalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplanoiba taklen tak: iba tak, len tak sa túlal po mestehore-dolukrížom-krážomsem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tamexpr. lárom-fáromhovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fáromhovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky

p. aj zbytočne


iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • lenibaželenžeiba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblokledaexpr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • lenjedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bálledaexpr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilonapospolvýlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapcičistojednoduchoexpr. len a lenzastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2


kiež uvádza želaciu vetu • kiežbybárbársnechnech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiťkebykeby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišlibodajzastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazneže: Že sa zdravý vrátiš!


kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

2. p. ale 1


ledabolo nedbajúc v potrebnej miere na poriadok, na isté zásady, pravidlá, požiadavky a pod. • nedbanlivonedbaloneporiadne: ledabolo, nedbanlivo si prehodil kabát a odišiel; nedbalo, neporiadne nanesená omietka odpadlapovrchneexpr. nedbajsky: to je povrchne, nedbajsky vykonaná opravaexpr. spakruky: ledabolo, spakruky napísaná úlohahovor.: iba taklen tak: peniaze si iba tak, len tak strčil do vreckasubšt. lážo-plážo


ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidíhovor.: len-lenlen-len žetak-taktak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamyexpr.: ledvažesotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidíexpr. ledvučičko (Hviezdoslav)expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presilezastar. ledvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)nár. ledvaj

2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršaťakoibaiba čoiba toľkočolenlen čolen toľko čohneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízorexpr.: ledvažesotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolozastar. ledvynár. ledvaj


len 1. p. iba 1, 2 2. p. ale 1 3. p. až 3 4. p. ledva 2 5. p. napríklad 6. p. tam 3


napríklad nadväzuje na kontext a pripája aktuálny výraz; uvádza vysvetlenie k známemu textu alebo vypočítavanie • povedzmedajme tomu: išiel by som napríklad, povedzme do kina; začneme dajme tomu o piatej; z ihličnatých stromov u nás rastie napríklad, povedzme smrek, jedľa, borovicateda: venujme sa teda tomuto problémulenhovor.: taktakto: všimnime si napríklad, len výsledky volieb; A tak, takto sto korún by ti nestačilo?zastar. príkladmo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

len čast.

1. uvádzacia; uvádza vety rozličného obsahu; a) vo vetách rozkazovacích (s rozk. spôs. slovesa) zdôrazňuje rozkaz al. výzvu, povzbudenie, príp. zákaz (kladnou formou), zried. i prosbu (= nože): Len si vy dvere zavrite! (Ondr.) Len si ho teraz už hľaďte, toho svätého pokoja! (Kuk.) Sto bohov, ale ti nedám, len sa mi ho opováž na cudzô! (Taj.); opakované a zosilnené čast. že stojí niekedy samostatne (tvorí neslovesnú vetu) a oddeľuje sa od rozk. spôsobu (píše sa za ním čiarka al. výkričník): Ej, len že, len, zaprite sa, poprúžte sa! (Dobš.) No, len že, len, nehnevajte sa! (Dobš.); b) v želacích vetách sa obyč. spája s čast. aby, by, zriedka s inými časticami, napr. bodaj, nech; vyjadruje zdôraznené želanie: „Len aby všetci naši robotníci, čo robia v strojárňach, takto bývali,“ želal si Podmaník. (Tat.) Len by sa ona dochovala takých dcér! (Ráz.) Len by vládal vyžiť! (Taj.) Bodaj len väčšej škody nebolo! (Záb.) Len nech neprší! c) vo vetách zvolacích zvýrazňuje zvolanie: A len čo je tej vody! (Ráz.); d) v spojení s oznam. spôs. slovesa má mierne odporovací význam: „Len či pôjde,“ pochybujú chlapi. (Ráz.) Juj, len domácej haravary som nemohol nikdy zniesť. (Al.)

2. spôsobová; a) podčiarkuje, zdôrazňuje obsah výrazu, ku ktorému patrí (často v spojení s inými časticami vo výrazoch predsa len, zas len, veď len, ešte len aj (i), čo i len, čo len, len tak a i.): Čo sa len stalo? (Štítn.) Aký si len chudý chlapče! (Al.) Kde ste len vzali toľko rozumu? (Al.) Veď koľko len pltníkov zahynulo, keď im plť udrela na skalu. (Janč.) Príď len čím skôr! (Al.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.) Tichý zase len nepovažoval kartičku za dáke previnenie. (Taj.) Či ho kedy posmelia čo len ľahkým posunkom? (Vaj.) „Veď si ty len blázon!“ zvolala veselo. (Kuk.) Cila dala sa všetko v dome riadiť, nový poriadok zavádzať, ešte len aj pivnicu otvorila, aby sa vyvetrala, vyschla. (Taj.) Nuž či si za to kúpi čo i len zápaliek, nie to jalovicu? (Kuk.) Nuž či sa ten môže i len porovnať s ním? (Taj.) Keď sa večer vrátila domov, len ju tak triaslo od strachu. (Taj.) Mohli by ste si len tak žiť a nemuseli ani kravy pásť. (Taj.) Len tak z ničoho nič nebudeme do nich rýpať. (Urb.)

hovor. expr.: že len no vyjadruje veľkú intenzitu deja al. stavu, ktoré sa spomínajú v predchádzajúcej vete: Vám by vedno tak dobre bolo, že len no. (Dobš.); no len, no vyjadruje upozornenie, varovanie s cieľom prerušiť, zamedziť nejakú činnosť: No len, no, dievča! len by si ty svoj skutok neobanoval! (Taj.); ešte len ešte vyjadruje pripúšťanie (= ako-tak, nejako, znesiteľne, obstojne): Bolo ešte len ešte, kým črieda nebola ďaleko od hôrok. (Kuk.); hovor. čoby len, čoby len nie v odpovedi popiera platnosť predchádzajúcej výpovede: „To je iné.“ „Čoby len! Boj je boj!“ (Ráz.) „Veď ma nikto nechce.“ „Čoby len nie.“ (Ráz.); b) obmedzuje dačo na istý prípad, obmedzuje počet, množstvo; niekedy sa spája so záporným slovesom a dáva mu kladný význam (= iba): „Len jeden pohľad,“ prosil Tichý. (Vaj.) Len raz žijeme. (Al.) Veď už nemá len pár týždňov do asentírky. (Taj.); c) vydeľuje jeden prípad, predmet (osobu al. vec) al. skupinu predmetov (prípadov) z väčšieho množstva: len sena doviezli päť vozov; Bezmocne hľadeli na jej počínanie, len starý Domin ak časom zakrútil hlavou a zašomral si pod nos. (Urb.) Nečuť ani hláska. Vetríček jesenný len čo si rozpráva ticho s konárikmi. (Pláv.); d) hodnotí obsah výrazu al. vety, vyjadruje podceňovanie, zľahčovanie: „Ach, veď som len inštruktorom,“ doložil horko. (Vaj.) Čož`, to ti my ľahko poradíme, čo len osoby! (Taj.) Čo len husi — preto ešte môžete gazdovať. (Kuk.)

expr. čo len to vyjadruje zľahčovanie, podceňovanie: Eh, čo len to! (Taj.) Čo len to, to je veru ľahká vec. (Dobš.); e) s neurč. vyjadruje živý vzťah hovoriaceho k obsahu jednotlivých výrazov al. celej vety, pričom nadväzuje na predchádzajúci kontext: Sedela ako na tŕni: len ufrknúť. (Tat.) Obidvoma zalomcovala bezmocná zloba, obidvom ruky vykrútil kŕč: len sa zadrapiť, len sa mu zahryznúť do krku, zadusiť ho. (Tat.); f) v spojení s kladným slovesom a s nejakou inou časticou (už, hádam, azda, vari) vyjadruje pravdepodobnosť, možnosť, v spojení so záporným slovesom vyjadruje pochybnosť al. nepravdepodobnosť: len dakoho nájdem, trebárs aj Cila Mušková by prišla. (Taj.) len musí ostať u nás. (Al.) Len ťa nepošlem k druhej. (Ráz.) Len ťa nezabije. (Taj.)

3. v spojení so zám. al. zám. prísl. má zovšeobecňovací charakter a dodáva mu význam neurčitosti (= -koľvek), napr. kto len = ktokoľvek, čo len = čokoľvek, kedy len = kedykoľvek, kde len = kdekoľvek: Kradol, kto len mohol. (Vám.) Všetko, čo len chce, urobím. (Taj.) Píše jej každý týždeň a kedy len môže. (Taj.) A kde len čo čuli, už si nestačili kľučku podávať s klebetami. (Taj.)

4. blíži sa významom časovej spojke sotva, len čo: Len pozrel po nej a už sa domyslel. (Taj.)

5. je súčasťou zložených spojkových a modálnych výrazov (spája sa s rozličnými spojkami al. časticami a tvorí s nimi jednu významovú a intonačnú jednotku): len čo, zried. i len toľko čo spojkový výraz uvádzajúci časovú vetu, pričom začiatok hlavného deja je úzko viazaný na uskutočnenie deja vety vedľajšej: Len čo bude Hlavaj chytený, vybavím tvoju vec u Árona. (Urb.) Len čo prídu zo školy, už mi pomáhajú. (Al.) Len toľko čo ho Potocký usadil, začal hovoriť. (Kal.);

len keď spojkový výraz vyjadrujúci neočakávaný obrat, prekvapenie v deji, prekvapujúci začiatok nového deja, iba keď: Keď sa už hodne zmrklo, len keď sa tu mamička zase dostavili i s perinami. (Čaj.);

len-len že, len že, zried. i len toľko že spôsobová čast. a) v spojení so záporom dokonavého slovesa v min. čase vyjadruje bezprostrednú blízkosť, možnosť dajakého deja, ktorý sa jednako len neuskutočnil (= takmer, skoro, už-už): Len-len že sa nahlas nezasmial. (Urb.) Žofa len toľko že neumrela. (Kuk.); b) v spojení s kladným slovesom blíži sa významu výrazov sotva, horkoťažko: Sivé koníky len-len že bolo vidno pod horou. (Min.)


toľko zám. prísl.

1. odkazuje al. priamo ukazuje na počet, množstvo, ktoré určuje situácia al. kontext (často v prirovnaniach), tak mnoho; v súvzťažných al. spojovacích dvojiciach toľko ... koľko, toľko ... čo, toľko ... že, toľko ... aby ap.súčasne úlohu spojovacieho výrazu: Zapaľuje si jednu od druhej. Aj na stavbe toľko fajčí? (Zúb.) Kto si vraj koľko vyrúbe, toľko bude poľa mať. (Fig.) Tak obrábali iba toľko, čo sa dorobilo strovy na celý rok. (Taj.) Každý dostal toľko rán, že by i desiatim bývalo dosť. (Jégé) Keby bolo bývalo toľko chleba, čo rečí ... (Žáry) Si vierolomca, čo je toľko, ako krivoprísažník (Kal.) čo znamená.

t., čo by za necht vošlo, t. ako necht blata veľmi málo, skoro nič;

2. odkazuje na dĺžku času, určenú situáciou, tak dlho; v súvzťažných al. spojovacích dvojiciach toľko ... čo, toľko ... že, toľko ... kým ap.súčasne úlohu spojovacieho výrazu: A kdeže je Anka toľko? (Tim.) Veď to bolo práve toľko, že mohla svoj čas vyplniť. (Švant.) To je práve toľko, čo ona blúdila v myšlienkach svetom. (Švant.) Na slobode ze býval len toľko, kým ho pri prvej krádezi nechytili. (Taj.)

3. expr. poukazuje na veľmi veľký počet, množstvo, mieru; tak veľa, tak veľmi: Kde ste len vzali toľko rozumu? (Al.) Mal toľko času a tak málo práce. (Min.) Nikdy predtým nevidela Bystrica toľko národa. (Zúb.) Odpálil toľko rudy až hrôza (Skal.) veľmi veľa.

4. poukazuje obmedzujúcim spôsobom na mieru, do tej miery, aspoň tak mnoho (obyč. v spojení s len): Jasné bolo len toľko, že ju pristihli v zakázanom. (Vaj.) [Anna] len toľko jej povie: „Ja by bola žila.“ (Taj.) Mnoho ja politike nerozumiem, ale viem toľko, že túto vojnu vyhráme. (Jaš.)

5. je súčasťou zložených spojkových výrazov, s ktorými tvorí jednu významovú a intonačnú jednotku: len toľko že v spojení so záporom dokonavého slovesa v minulom čase vyjadruje bezprostrednú blízkosť, možnosť nejakého deja, ktorý sa predsa len neuskutočnil (= skoro, takmer, už-už): Odstrčí ho od seba, len toľko že sa na zem nezvalil. (Lask.) Neďaleko Rajca spatril vec, pri ktorej len toľko že ho neporazilo. (Záb.);

zried. len toľko čo i toľko že spojkový výraz uvádzajúci časovú vetu, pričom začiatok hlavného deja je úzko viazaný na uskutočnenie deja vety vedľajšej (= len čo, sotva): Len toľko čo ho Potocký usadil, začal hovoriť. (Kal.) Toľko že si pozapaľovali smotky, už Hajzušek zaviedol reč o slovenskej literatúre. (Záb.)

6. hovor. koľkotoľko blíži sa významu prísloviek trochu, málo: A len koľko-toľko si spomeňme, aký život prežila mamka Pôstková. (Taj.) Keby sa pán koľko-toľko vyznal v gazdovstve. (Jes-á)

7. toľko a toľko zastupuje určitý počet, ktorý bližšie nevyjadruje: Keby razom mal toľko a toľko peňazí. (Vaj.); toľko a toľko múky, toľko cukru, masla, vajec (Zúb.)

Morfologický analyzátor

leniť nedokonavé sloveso
(ja) lením VKesa+; (ty) leníš VKesb+; (on, ona, ono) lení VKesc+; (my) leníme VKepa+; (vy) leníte VKepb+; (oni, ony) lenia VKepc+;

(ja som, ty si, on) lenil VLesam+; (ona) lenila VLesaf+; (ono) lenilo VLesan+; (oni, ony) lenili VLepah+;
(ty) leň! VMesb+; (my) leňme! VMepa+; (vy) leňte! VMepb+;
(nejako) leniac VHe+;

léno podstatné meno, stredný rod

(jedno) léno; (bez) léna; (k) lénu; (vidím) léno; (o) léne; (s) lénom;

(štyri) léna; (bez) lén; (k) lénam; (vidím) léna; (o) lénach; (s) lénami;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľen_1 ľen ľen_2 ľen ľen_3 ľen ľen_4 ľen ľen_5 ľen ľen_6 ľen ľen_7 ľen L'én_1 L'én
léno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) léno
G (bez) léna
D (k) lénu
A (vidím) léno
L (o) léne
I (s) lénom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) léna
G (bez) lén
D (k) lénam
A (vidím) léna
L (o) lénach
I (s) lénami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko LEŇ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŠACA (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor