Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
len, lenže čast. i spoj.

lenže spoj. priraďovacia

lenže čast.

lenže1 čast. ▶ nadväzuje na predchádzajúci kontext al. situáciu s odporovacím významom; syn. ale: l. to je hlúposť; l. to nezávisí od nás; l. to má jeden problém, háčik; l. čo sa nestalo

lenže2 spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje odporovací vzťah, niekedy s obmedzením al. rušením platnosti predchádzajúcej vety; syn. ale, no, avšak: chceli mu napísať, l. nik nepoznal jeho adresu; zarába veľa peňazí, l. všetko prepije; prišla by som, l. nemôžem; chcel čosi povedať, l. hrdlo mu stiahlo; uvedomil som si, že som urobil chybu, l. už bolo neskoro

-e/22989619±26198 7.23: konjunkcie 2934773 že/1927839 ale/705522 pretože/107109 keďže/59091 síce/46445 takže/41717 lenže/20181 čiže/16002 nielenže/5801 ibaže/3385 akonáhle/894 akože/610 náhle/52 (4/125)

-že/2591337±26 4.79: partikuly 66406 takže/20953 pravdaže/13511 lenže/10676 isteže/2877 ibaže/2802 že/2386 kdeže/2374 čiže/2334 akože/2283 ešteže/1304 možnože/1051 nedajbože/738 všakže/537 (21/2580)

-že/2591337±26 3.83: konjunkcie 2181819 že/1927839 pretože/107109 keďže/59091 takže/41717 lenže/20181 čiže/16002 nielenže/5801 ibaže/3385 akože/610 ledaže/41 akže/37 (1/6)

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1


iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • lenibaželenžeiba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblokledaexpr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • lenjedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bálledaexpr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilonapospolvýlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapcičistojednoduchoexpr. len a lenzastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2


lenže 1. p. iba 1 2. p. ale 1, však 1


však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • aleno (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieťlenželež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bálnespráv. ovšem

2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosťa veďlebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohlinár. šak

3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na očinár. šak

4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda?nie: Vari by sme mali už ísť, nie?expr.: všakvervšakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho?expr. všakhejzastaráv.: všakánovšakpravdanár. šaknespráv. že

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lenže spoj. priraď. odporovacia (= ale, lež, no): Aj ja by som vydržal, lenže ma zub bolí. (Ondr.) Gazda mal už aspoň 60 rokov, lenže sa nedal s Macom ani porovnať. (Taj.)


síce spoj.

1. priraď. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí; tvorí spojkové dvojice síce ... ale, síce ... no, síce ... lenže: To sú síce pekné reči, ale nič viac. (Min.) Ťažko to síce šlo, no dorozumeli sme sa. (Stod.) Meštral poťahuje síce od mora, lenže tento kút mu je z cesty. (Kuk.)

2. podraď. uvádza prípustkovú vetu (= hoci); tvorí spojkové dvojice síce ... a (ale) predsa (jednako): Svoreň síce len ku koncu venoval pozornosť slovám ženiným, a predsa neboli ony bez účinku. (Kuk.) síce celkom výhodné zamestnanie, ale jednako sa neštíti škodiť otcovi. (Al.)

3. zastar. lebo: Svetu neveľa ver a maj sa pred ním na pozore, síce ťa ľahko oklame. (Dobš.)

4. používa sa nenáležite v spojkovom výraze „a sícemiesto a to

lemže p. lenže


lenže (ľemže)
I. spoj. priraď. csl vyjadruje odporovací vzťah s obmedzením platnosti; ale, no: Mažež is so mnó, lenže se musíš pora̋dne spravovat (Rochovce ROŽ); Tu sa pestuje, ľenže šetko sa slabo urodzí tu (Podmanín PB); A náz bolo jedenáz, lenže malučkí pomreli a ostalo ná_sedzem (Dl. Pole BYT); To bolo tag isto pleťené ako ošietki, lenže ošietka má spodeg a ňemá vrch (V. Maňa VRB); Ľudze śe zbehľi i začaľi ho ratovac, ľemže už ňidž ňepomahalo (M. Zalužice MCH); To bol jag opresnok, ľemže paradňejši, f paperu zakruceni do taňisterki (Rozhanovce KOŠ)
II. čast. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie; iba(že): Ľenže mňe noha prišla pot koľeso, ja som tento čľenog mau̯ takí čierni aňi hlaveň a udretí (Ondrašová MAR); Ľenže ak to ňebuďe na osoch, už višie ňevlázen (Lišov KRU); Najdriou daľi páľenuo na stuol, potom daľi poľiouku, lenže pri tej poľiouki vinšovaľi (Lišov KRU); Lenže fčul sa robilo dva roki nadarmo (Myslenice MOD); Ľemže tamaj kolo toho pašviska išol jarok (Brezina TRB); Ľemže fše drobne bulo zarno, bo to ňebulo umeleho hnojiva (Kurima GIR)

lenže [len-, jen-] spoj prir vyj. odporovací vzťah s obmedzovacím odtienkom, ale, lež, no: gangy su dobre, lenže toliko frišovate (BOCA 1610 PK); ga som w trpezliwem zdrawi, lenze ma welmi nohu bolgewagu (RADVAŇ 1694); ťa werim, genže wyznati nesmim (SP 1696)

Zvukové nahrávky niektorých slov

lenže odstredivá sila nás mais la force centrifuge nous
lenže on je priveľmi mais il est trop
lenže v akej vzdialenosti mais à quelle distance
svedomiu, lenže jeho svedomie sa conscience, mais sa conscience

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu