lenže spoj. priraďovacia
lenže čast.
lenže1 čast. ▶ nadväzuje na predchádzajúci kontext al. situáciu s odporovacím významom; syn. ale: l. to je hlúposť; l. to nezávisí od nás; l. to má jeden problém, háčik; l. čo sa nestalo
lenže2 spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje odporovací vzťah, niekedy s obmedzením al. rušením platnosti predchádzajúcej vety; syn. ale, no, avšak: chceli mu napísať, l. nik nepoznal jeho adresu; zarába veľa peňazí, l. všetko prepije; prišla by som, l. nemôžem; chcel čosi povedať, l. hrdlo mu stiahlo; uvedomil som si, že som urobil chybu, l. už bolo neskoro
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo
2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený
3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2
lenže 1. p. iba 1 2. p. ale 1, však 1
však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem
2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak
3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak
4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že
lenže spoj. priraď. odporovacia (= ale, lež, no): Aj ja by som vydržal, lenže ma zub bolí. (Ondr.) Gazda mal už aspoň 60 rokov, lenže sa nedal s Macom ani porovnať. (Taj.)
síce spoj.
1. priraď. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí; tvorí spojkové dvojice síce ... ale, síce ... no, síce ... lenže: To sú síce pekné reči, ale nič viac. (Min.) Ťažko to síce šlo, no dorozumeli sme sa. (Stod.) Meštral poťahuje síce od mora, lenže tento kút mu je z cesty. (Kuk.)
2. podraď. uvádza prípustkovú vetu (= hoci); tvorí spojkové dvojice síce ... a (ale) predsa (jednako): Svoreň síce len ku koncu venoval pozornosť slovám ženiným, a predsa neboli ony bez účinku. (Kuk.) Má síce celkom výhodné zamestnanie, ale jednako sa neštíti škodiť otcovi. (Al.)
3. zastar. lebo: Svetu neveľa ver a maj sa pred ním na pozore, síce ťa ľahko oklame. (Dobš.)
4. používa sa nenáležite v spojkovom výraze „a síce“ miesto a to
lemže p. lenže
lenže (ľemže) I. spoj. priraď. csl vyjadruje odporovací vzťah s obmedzením platnosti; ale, no: Mažež is so mnó, lenže se musíš pora̋dne spravovat (Rochovce ROŽ); Tu sa pestuje, ľenže šetko sa slabo urodzí tu (Podmanín PB); A náz bolo jedenáz, lenže malučkí pomreli a ostalo ná_sedzem (Dl. Pole BYT); To bolo tag isto pleťené ako ošietki, lenže ošietka má spodeg a ňemá vrch (V. Maňa VRB); Ľudze śe zbehľi i začaľi ho ratovac, ľemže už ňidž ňepomahalo (M. Zalužice MCH); To bol jag opresnok, ľemže paradňejši, f paperu zakruceni do taňisterki (Rozhanovce KOŠ) II. čast. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie; iba(že): Ľenže mňe noha prišla pot koľeso, ja som tento čľenog mau̯ takí čierni aňi hlaveň a udretí (Ondrašová MAR); Ľenže ak to ňebuďe na osoch, už višie ňevlázen (Lišov KRU); Najdriou daľi páľenuo na stuol, potom daľi poľiouku, lenže pri tej poľiouki vinšovaľi (Lišov KRU); Lenže fčul sa robilo dva roki nadarmo (Myslenice MOD); Ľemže tamaj kolo toho pašviska išol jarok (Brezina TRB); Ľemže fše drobne bulo zarno, bo to ňebulo umeleho hnojiva (Kurima GIR)
lenže [len-, jen-] spoj prir vyj. odporovací vzťah s obmedzovacím odtienkom, ale, lež, no: gangy su dobre, lenže toliko frišovate (BOCA 1610 PK); ga som w trpezliwem zdrawi, lenze ma welmi nohu bolgewagu (RADVAŇ 1694); ťa werim, genže wyznati nesmim (SP 1696)