Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lekvár -u L -i mn. -e m. varením konzervovaná ovocná masa, obyč. s cukrom: slivkový l., variť l., chlieb s l-om;

pren. pejor. ťarbavý človek;

lekvárový príd.: l-é buchty

lekvár -ru L -ri pl. N -re m. ⟨lat. ~ gr.⟩ 1. ▶ hustá zaváranina získaná rozvarením ovocia a cukru, používaná obyč. na natieranie al. plnenie múčnych jedál, koláčov a pod.: slivkový, marhuľový l.; l. z čiernych ríbezlí; šišky, pirohy, lievance s lekvárom; buchty plnené lekvárom; pohár lekváru; pripraviť z ovocia l.; variť l.; natrieť si chlieb lekvárom; ovocie na l. zrelé až prezreté; Už sme sa pomerili, no po lekvár si k nim netrúfnem. [V. Šikula]
2. pejor. ▶ pomalý, lenivý, ťažkopádny človek (často ako nadávka): ty l.!; Je síce vrtkejší ako Metod, ale aj on je v podstate lekvár. [M. Krno]; Je to slovom chlap, a nie lekvár. [J. Papp]
◘ fraz. expr. vliecť sa ako lekvár ísť veľmi pomaly
▷ lekvárik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1: černicový l. mal veľký úspech; dáme si l.

lekvár -u m. ‹l < g› hustá ovocná masa získaná rozvarením ovocia a cukru

lekvár, -u, 6. p. -i, mn. č. -e m. hustá ovocná masa, získaná rozvarením ovocia, obyč. s cukrom: slivkový, malinový, marhuľový, černicový, jahodový l.;

pren. (živ.) pejor. o pomalom, nerozhodnom človeku;

lekvárový príd.: l-á vôňa; l. koláč, l-é pirôžky;

lekvárik, -a m. zdrob. expr.

(jeden) lekvár; (bez) lekváru; (k) lekváru; (vidím) lekvár; (ó) lekvár!; (o) lekvári; (s) lekvárom;

(štyri) lekváre; (bez) lekvárov; (k) lekvárom; (vidím) lekváre; (ó) lekváre!; (o) lekvároch; (s) lekvármi;