lekár, -a m. osoba oprávnená liečiť ľudí na základe odborného vzdelania: ošetrujúci, okresný, školský, praktický, odborný, zubný, detský l.; volať l-a, ísť po l-a, ísť, chodiť k l-ovi
● Kde slnko nechodí, tam chodí lekár (prísl.) bez slnka niet zdravia. Čas je najlepší lekár (prísl.) čas všetko vylieči, časom na všetko nepríjemné zabúda;
lekárka, -y, -rok ž.;
lekársky príd. i prísl.: l. predpis, l. posudok vydaný lekárom; l-e vysvedčenie o zdravotnom stave; o chorobe; l-a pomoc poskytnutá lekárom; l-a fakulta na ktorej sa prednáša a študuje lekárstvo, medicína; bot. pľúcnik l. druh liečivej rastliny;
lekárstvo, -a str.
1. povolanie lekára;
2. súhrn vedných disciplín zaoberajúcich sa spôsobmi a prostriedkami liečenia, medicína; i jednotlivá takáto disciplína: očné, ušné, zubné, krčné, kožné, súdne, preventívne, pracovné l.;
3. súhrn spôsobov liečenia: stredoveké l., ľudové l.