lekár -a m. kto je odb. pripravený a oprávnený liečiť ľudí: obvodný, závodný l.; detský l.; ísť po l-a, chodiť k l-ovi
● kde nechodí slnko, tam chodí l.; čas je najlepší l.;
lekárka -y -rok ž.;
lekársky príd. i prísl.: l-e ošetrenie, l-a prehliadka, pomoc; l. vyšetriť;
lekárstvo -a s.
1. povolanie lekára
2. medicína; jej odbory: zubné l.; súdne l.
3. liečiteľstvo: ľudové, staroveké l.
lekár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto sa profesionálne venuje medicíne a je oprávnený liečiť ľudí na základe príslušného vzdelania a kvalifikácie: všeobecný, praktický, detský l.; obvodný, závodný l.; zubný, očný, kožný l.; ošetrujúci, pohotovostný l.; súdny l. vykonávajúci pitvu zomretého a ostatné úkony s tým spojené; ordinácia, ambulancia lekára; pracovať ako revízny, posudkový l.; vyhľadať lekára; ísť na prehliadku, na vyšetrenie k lekárovi; l. mi predpísal antibiotiká; boli sme u lekára; operoval ho tím lekárov; privolaný l. konštatoval smrť podchladením; Novoročné sviatky znamenali pre lekárov plnú pohotovosť. [Vč 1984]; Je nevyhnutné, aby lekár prvého kontaktu dokázal včas rozoznať príznaky astmy. [Pt 1998] všeobecný, praktický lekár 2. veter. veterinárny lekár ▶ kto je oprávnený liečiť zvieratá na základe príslušného vzdelania a kvalifikácie, zverolekár ◘ parem. čas je najlepší lekár bolestné spomienky a pocity sa časom otupia, zmiernia; kde nechodí slnko, tam chodí lekár nezdravý život a nezdravé bývanie majú za následok choroby; lekár hojí telo, čas dušu ▷ lekárka -ky -rok ž.: detská l.; Odo dňa svojej promócie vykonávala povolanie lekárky priam s nadšenou láskou. [A. Pauliny]
lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovi • hovor., často pejor.: felčiar • hovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiar • zastar. medikus • zried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľ • zastar. fyzikus (Jégé) • odb. terapeut
stomatológ odborník v stomatológii • zubný lekár • hovor.: zubár • zubný: ísť k zubárovi, k zubnému
lekár, -a m. osoba oprávnená liečiť ľudí na základe odborného vzdelania: ošetrujúci, okresný, školský, praktický, odborný, zubný, detský l.; volať l-a, ísť po l-a, ísť, chodiť k l-ovi
● Kde slnko nechodí, tam chodí lekár (prísl.) bez slnka niet zdravia. Čas je najlepší lekár (prísl.) čas všetko vylieči, časom na všetko nepríjemné zabúda;
lekárka, -y, -rok ž.;
lekársky príd. i prísl.: l. predpis, l. posudok vydaný lekárom; l-e vysvedčenie o zdravotnom stave; o chorobe; l-a pomoc poskytnutá lekárom; l-a fakulta na ktorej sa prednáša a študuje lekárstvo, medicína; bot. pľúcnik l. druh liečivej rastliny;
lekárstvo, -a str.
1. povolanie lekára;
2. súhrn vedných disciplín zaoberajúcich sa spôsobmi a prostriedkami liečenia, medicína; i jednotlivá takáto disciplína: očné, ušné, zubné, krčné, kožné, súdne, preventívne, pracovné l.;
3. súhrn spôsobov liečenia: stredoveké l., ľudové l.
(jeden) lekár; (bez) lekára; (k) lekárovi; (vidím) lekára; (ó) lekár!; (o) lekárovi; (s) lekárom;
(štyria) lekári; (bez) lekárov; (k) lekárom; (vidím) lekárov; (ó) lekári!; (o) lekároch; (s) lekármi;