legovať nedok. i dok. tech. prid(áv)ať do zákl. kovu prímesi na zlepšenie vlastností: l. meď, l-ná oceľ
legovať -guje -gujú -guj! -goval -gujúc -gujúci -govaný -govanie nedok. i dok.
legovanie -nia s. ⟨tal.⟩ hut. (i čím) ▶ cielené pridávanie vybraných chemických prvkov na zvýšenie ich obsahu v kove s cieľom zlepšiť jeho mechanické al. iné vlastnosti: mechanické l.; antikorózne l.; l. ocele, medi, hliníka; l. zlata striebrom; technológia legovania; Spôsob legovania dovolí vyrábať zlato s belasým sfarbením. [NP 1987] ▷ ↗ i legovať
legovať -guje -gujú -guj! -goval -gujúc -gujúci -govaný -govanie nedok. i dok. ⟨tal.⟩ hut. (čo (čím)) ▶ pridávať, pridať vybrané chemické prvky al. zliatiny do kovu na zlepšenie jeho vlastností: l. oceľ; hliníkové materiály sa často legujú zinkom; ocele legované titánom, chrómom
legovať nedok. ‹t› hut. (čo) pridávať prímesi do tavených kovov na zlepšenie vlastnosti základného kovu v zliatine: l. striebro (meďou); legovanie ocele
legovať, -uje, -ujú nedok. i dok. tech. (čo) pridávať, pridať do základného kovu iný kov na zlepšenie mechanických vlastností: l. oceľ, meď, zliatina
legovať ndk/dk lat práv čo (komu) právoplatne poručiť, porúčať (napr. v testamente ap.): (zeme) w testamente legowane byly od Jakuba Jasenowskeho (S. ĽUPČA 1571); Abrahamowy, sinu mogmu dwa klaty wciel legugem a poručam (KRUPINA 1651); na oltar malowania legugem penezj, ktere gsau u p. richtara zložene (PREŠOV 1684); prigal sem almužnu, kteru legowal pan Beniczky (ZVOLEN 1701); f 1000, ktere na sspital zdegssj su legowane (JELŠAVA 1745); Holeczy (manželke) z sweg častky domu polovicu legoval (L. MIKULÁŠ 1770); x. pren co a gake statky pan Krystus nam zapisal a legowal (SP 1696) zanechal