Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

lebo

I. spoj.

1. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: prestaň, l. sa nahnevám; zdráha sa preto, l. nemá čas

2. priraď. uvádza vysvetlenie; pri zdôraznení l. veď: podobá sa nám, l. (veď) je z našej rodiny

II. čast. nadväzuje na kontext al. situáciu a uvádza vetu s význ. dodatku, vysvetlenia, veď, totiž: uspokojilo ich mlčanie – l. aj mlčaním možno potešiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lebo spoj.

lebo spoj. podraďovacia

lebo čast.


lebo veď spoj. priraďovacia

lebo1 spoj. podraďovacia ▶ uvádza príčinnú vedľajšiu vetu; syn. pretože: Spartak vyhral preto, lebo bol odvážnejší. [Vč 1981]; Mlčí, lebo vie viac? [P1 2007]

lebo2 spoj. priraďovacia 1. v zdôrazňujúcom spojení lebo veď ▶ vyjadruje vysvetľovací vzťah, totiž: Bude sa ešte trošku starať o záhradu, lebo veď mladí majú na to tak málo času. [As 2002]
2. region. ▶ vyjadruje vylučovací vzťah, eventualitu, alebo: Nie nadarmo mi moja mať vždy vravievali: Ši lebo páraj, ale nezaháľaj. [P. Jaroš]

lebo3 čast. ▶ nadväzuje na kontext al. situáciu a uvádza vetu s významom dodatku, vysvetlenia, veď, totiž: l. je hlúpy; mohol by si s tým prestať? - l. toto sa už naozaj nedá počúvaťfraz. lebo medveď vyjadruje nechuť al. neschopnosť primerane vysvetliť príčinu, dôvod niečoho

-bo/602362±1777: partikuly 12433→43
+1724
−0
lebo/12433→43
+1724
−0

-bo/602362±1777 40.56: konjunkcie 568586→580976
+0
−1724
alebo/409177 lebo/158103→170493
+0
−1724
bo/1192 abo/114

-ebo/585195±1724: konjunkcie 567280→579670
+0
−1724
alebo/409177 lebo/158103→170493
+0
−1724

-ebo/585195±1724: partikuly 12433→43
+1724
−0
lebo/12433→43
+1724
−0

-lebo/579713±1724: konjunkcie 567280→579670
+0
−1724
alebo/409177 lebo/158103→170493
+0
−1724

-lebo/579713±1724: partikuly 12433→43
+1724
−0
lebo/12433→43
+1724
−0

-o/19676156±19853 6.62: konjunkcie 2152560→2164952
+165
−1968
ako/1289846 alebo/409177 lebo/158103→170493
+0
−1724
no/152637 čo/54121 preto/40609 to/28541 zato/6469 nakoľko/5859 jednako/2265 nieto/1198→1197
+161
−242
bo/1192 jako/1135 (9/1411)

alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • čia či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedembuďbuďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abopoet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka)nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)

2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1


keď 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú časovú • ako: keď horúčka klesne, bude už dobre; ako sa blížili k dedine, psy začali brechať: robotu dokončíme, keď, až sa vrátimekedykoľvek: kedykoľvek prišiel, zakaždým niečo doniesolzried. čo: čo toto budete čítať, už budem v meste

2. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú príčinnú • keďže: keď(že) však všetci zostali ticho, odišlalebopretože: nedostaneš nič, lebo si prišiel neskoro

3. uvádza prívlastkovú vedľajšiu vetu s časovým významom • nespráv. kedy: v tom roku, keď sa narodil, presťahovali sa na dedinu

4. p. ak 1


lebo 1. uvádza príčinnú vedľajšiu vetu • pretože: nenavštívil nás, lebo nemal čas; stretnutie sa neodohralo, pretože súper neprišielkeďžekeď (stojí zvyčajne na začiatku súvetia): keď si nám pomohol, pomôžeme aj my tebe; keďže bol malý, nevzali ho so sebouhovor. i poet. bo: odišiel z domu, bo sa pohádal so ženouzastar. síce (Dobšinský)nespis.: nakoľko • poneváč

2. p. alebo 1 3. p. že 2


veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jarpredsa: načo by išiel inam, predsa tu je domaa veďlebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznášveď ajveď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piťnár. šak

2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídešnár. šak

3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďženože: veď, veďže sa toľko netráppredsa: predsa sa mu nebudeš prosiťhovor. však: však sa do toho pusťnár. šak


však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • aleno (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieťlenželež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bálnespráv. ovšem

2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosťa veďlebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohlinár. šak

3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na očinár. šak

4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda?nie: Vari by sme mali už ísť, nie?expr.: všakvervšakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho?expr. všakhejzastaráv.: všakánovšakpravdanár. šaknespráv. že


že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

9. p. veru

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lebo spoj.

1. podraď. pripája vedľajšiu vetu príčinnú (= pretože): Neukazoval sa verejne preto, lebo dosiaľ neprišiel. (Jil.)

2. priraď. (často so spoj. veď) uvádza vety vysvetľovacie (= veď): Nebol to chýr, lebo celé mesto bolo naopak obrátené. (Jes.) Trochu sa mu zakrútila hlava, lebo veď človek nechodí voliť každý deň. (Min.) Pripomínala stále večer, noc, gazdovstvo. Lebo pri druhom stole sedeli remeselníci — majstri s peniazmi. (Taj.)

3. ľud.význam vylučovacej spojky alebo: Zajtra lebo dneska čo vojsko prirazí v zbrojnej hotovosti. (J. Kráľ)

lebo
I. spoj.
A. podraď. strsl, zsl uvádza vedľajšiu príčinnú vetu; pretože: V izbe bolo veľmi ťesno, ľebo nás tan bolo plno napchatuo (Kokava n. Rim. RS); On mi hovorí, že nemuožem, lebo sa iďe krava oťeliť (Kráľ. Lehota LM); Ale toto miseu̯a biť skutočná prauda, lebo sa zabožili na svoju hriešnu dušu (Podkonice BB); Každí si svoje obrúbav, lebo vrbi treba každí rog obrúbať (V. Maňa VRB); A volakedi mosel hlásnik chodzid aj z lapmášon za humni, lebo boli krádeže (Ružindol TRN); Ležav ňemocňice, lebo bol porád ňezdraví (Kochanovce TRČ)
B. priraď. strsl, zsl vyjadruje vylučovací vzťah al. vzťah eventuality (pri dôraze často dvojčlenná lebo-lebo, lebo-alebo); alebo: Aj švápka z mľiekom, ke_cä ďecku zbieralo, ľebo sä mu lopúh na to prikladau̯ (Žaškov DK); Tak son si celkom rátau̯, že mám chrptovú ko_zlomenú, že mi ľebo črepina, ľebo kí ancikris_tam vošlo (Polerieka MAR); Keď je to z roďini, za to potom už lebo hrable spravím, alebo volačo opravím (Poniky BB); Uťekau̯ ľebo kosiťi, ľebo tajšou̯ voľačo robiťi (Lešť MK); Lebo choj spač, lebo hraj! (Kameňany REV); Jeden lebo druhí, mňe je to šetko jenno (Bzince p. Jav. NMV); Viďím, že naozaj lebo ňemáš, lebo mi ňemóžež daťi (Bánovce n. Bebr.); A bíval obruz lebo konopná plachta na stole prestretá (Ružindol TRN); Mi zme boli ráda, že nán dajú tatičko lebo mamička paták na jezulátká (Kostolné MYJ)
II. čast.
1. strsl, zsl uvádza vetu s významom dodatku k predchádzajúcemu kontextu al. situácii: Narobi_cä misela každá, ľebo ľen to bola ňevesta, čuo robila ako kuoň (Žaškov DK); U_starí atres som vedela, no tam som ím už - ľebo nám oňi vždi na sviatki písaľi aj takto - tak som ím už dala otpoveď (Ležiachov MAR); Aľe ňechoďiu̯ k ňej čez ďeďinu, aľe poza humná, ľebo vieťe, akí sa ľuďia pľuhaví a vom potajomki choďiu̯ (V. Lom MK); Ľebo takí ślovek, kod zomiera, tak podáva ruku a kto mu jú chiťí, tak od ňeho preberie (Kokava n. Rim. RS); Prosím vás, bite ma jako scete, len ma nezabite, lebo do bude moje dzeci chovat! (Ružindol TRN); Ke_to bolo vrelé, abi s teho sa čím vádz vitlačilo s téj masnoti, lebo istí ludé robili tlačenku z hlavi a hodne tučné (Modranka TRN)
2. or vyjadruje pobádanie; veď, nože: Ľebo si, Hanka, sedňi ešťe! (Chlebnice DK); Mi si chlapci ľebo ešťe vipime! (Zuberec TRS)
3. or vyjadruje potvrdenie; veru: Treba mu ľebo pijävice priložiť (Krivá DK); Počuľi zme, že máťe jälovičku na predaj, a že mi hu ľebo kúpime (Párnica DK)

lebo spoj
A. podr uvádza vetu príčinnú, pretože, keďže, bo; aj ako súčasť dvojčl. spoj preto-lebo: za swe wieno ma swe gistiniky vpomenuti, lebo slib zborzy kazde prawo (ŽK 1473); Kuasnicka ten uinohrad nemoze predat, lebo Masni Juro pouida, se ten uinohrad slusi na ieho zenu (TRNAVA 1590 E); nebogim se nikoho, lebo mam holomka pri sebe (KRUPINA 1672); preto wino silne a tuhe hnilosti se protiwi, lebo horučost w takowem častki hnile zniwoči (PR 18. st)
B. prir
1. uvádza vetu dôvodovú, vysvetľovaciu, veď, totiž: ze se hybylo dwe lukna (žita), ja za to nedbam, lebo byl tu wass paholek, kdy se meralo (H. BEŇADIK 1575); kdy by si mi zaplatil za winicu, lebo by gjž bylo čas (BÁTOVCE 1606); wi ste wedeli, na čuo ste kazali gjm dawat, lebo ste y pre kolesa do žyt s nimi chodili (DRAŽKOVCE 1714)
2. vyj. stotožňovanie, čiže, alebo: od nasyh poddanych mytta lebo trhoweho nyebraly (H. MIČINÁ 1611)
3. vyj. spresnenie, či, alebo: tomu može byt dyesat lebo dwanast rokow (BECKOV 1768)
4. vyj. vylučovací vzťah, alebo: yako ty meno: Yan lebo N., Katharina lebo [RS 1625]; zdali mohli wydiet uderenia, lebo pocžut w welkom wetre zhowarania (RAKŠA 1756)

lebo lebo

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko LEBO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 20×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
DVORY NAD ŽITAVOU, okr. NOVÉ ZÁMKY – 11×;
DUBNÍK, okr. NOVÉ ZÁMKY – 5×;
HURBANOVO, okr. KOMÁRNO – 1×;
KOLÁROVO, okr. KOMÁRNO – 1×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;

Priezvisko LEBÓ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 57×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 22×;
NESVADY, okr. KOMÁRNO – 14×;
DVORY NAD ŽITAVOU, okr. NOVÉ ZÁMKY – 8×;
KOLÁROVO, okr. KOMÁRNO – 3×;
MARCELOVÁ, okr. KOMÁRNO – 3×;
BOHATÁ (obec HURBANOVO), okr. KOMÁRNO – 2×;
TVRDOŠOVCE, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
AŇALA (obec NESVADY), okr. KOMÁRNO – 1×;
DUBNÍK, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
SENICA, okr. SENICA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

lebo jeho brat je car son frère est
lebo nič z nás car rien de nous
lebo tvoja trpezlivosť je car ta patience est
lebo tvoja žena je car ta femme est
lebo všetko je pravda car tout est vrai
lebo všetko je vždy car tout, toujours est
poníženie, lebo jeho brat humiliation car son frère
zdravie, lebo tvoja žena santé, car ta femme
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu