ležiaci -ca -ce príd.
ležiaci -ca -ce príd. ▶ ktorý je vo vodorovnej polohe, ktorý leží: byť v ležiacej polohe ležať; zbadať ležiacu postavu; Najčastejšie sa vyskytuje [Sfinga v gréckych mýtoch] ako egyptská socha kráľov v podobe ležiaceho leva. [J. Skladaná] □ lek. ležiaci pacient ktorý je pripútaný na lôžko a nie je schopný pohybu, imobilný pacient; výtvar. ležiaci akt zobrazenie nahého tela v ležiacej polohe
ležiaci príd. v spoj. ležiaci pľesir (Heľpa BRE) - ležaté (hladké) plisovanie látky
ležiačky i ležiaci prísl. (ležački, leža̋ški) strsl, jzsl v ľahu, ležmo, poležiačky: Čupel som f tráve len tag na loktoh leža̋ški (Kameňany REV); Ležiaci ňečítaj! (Prievidza)
ležiaci, ležaný príd kt. ležaním získal potrebné vlastnosti, odležaný: drewo na palenj sa gjm (poddaným) suche a ležjci dawa (ZÁVADKA 1772); drewo na paleny suche y ležane sa gim (poddaným) dawa (PORÁČ 1772)