Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ležať -í -ia nedok.

1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: l. na posteli, na zemi, l. na chrbte, l. vystretý

2. byť uložený na odpočinok, spať: l. po obede; už l-í, nebuď ho!

3. pre chorobu byť pripútaný na posteľ: l. v nemocnici, l. v horúčke, na chrípku, l. na smrť chorý

4. byť niekde položený, uložený: kniha l-í na polici, všade l-ia papiere

5. zaujímať istú polohu, rozprestierať sa: mesto l-í na rovine, bod l-í na priamke, sneh l-í na poli

6. byť pochovaný v hrobe: tu l-ia obete vojny

7. byť nevyužitý, nedokončený, nespracovaný ap.: tovar l-í v skladoch; l. úhorom, prielohom byť neobrobený i fraz. neprinášať úžitok; list l-l dlho na pošte; jedlo mu l-í v žalúdku

l. ako klát, ako kus dreva, ako poleno nehybne, pasívne; expr. l. hore bruchom, pupkom leňošiť; l. na smrteľnej posteli umierať; l. na márach, expr. hore bradou byť mŕtvy; l. pod zemou byť pochovaný; l. niekomu pri nohách koriť sa; l. v troskách byť zničený; expr. to mu l-í v žalúdku nedá mu to pokoj; l-í mu to na srdci záleží mu na tom; l-í mu to akobalvan na prsiach;

opak. ležiavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ležať ‑í ‑ia nedok.

ležanie -nia s. potrav., vin. ▶ proces dozrievania a čírenia vína; proces úpravy niektorých alkoholických nápojov: vyrábať nápoj klasickým ležaním; víno sa ležaním v sudoch stále čistí a zreje ▷ ↗ i ležať


ležať leží ležia lež! ležal ležiac ležiaci ležanie nedok. 1. (kde; ako) ▶ (o ľuďoch, o zvieratách) byť vo vodorovnej polohe, spočívať telom na určitej ploche al. na podložke: l. na posteli; bezvládne l. na zemi; l. pod prikrývkou, pri stene, vedľa niekoho, za plentou; l. na bruchu, na boku, horeznačky, doluznačky; l. v tráve, vo vani; celé hodiny leží pred telkou; miesto na ležanie; štvormesačné dieťa sa neuspokojí iba s ležaním na chrbátiku
2.odpočívať, oddychovať, spať vo vodorovnej polohe: po obede zvykne hodinku l.; leží si spokojne na gauči; nevolajte ho von, v tomto čase už leží; príjemné nečinné ležanie a ničnerobenie
3. (v čom; s čím; kde; ø) ▶ pre chorobu al. nevládnosť byť pripútaný na lôžko: l. v horúčke, v kŕčoch, v bezvedomí; l. v nemocnici, na infekčnom, na chirurgii; tri týždne ležala so zápalom pľúc; šestonedieľka by mala určitý čas l.
4. (kde) ▶ (o veciach, o predmetoch) byť položený vo vodorovnej polohe: list zostal l. v zásuvke; kvety ležia na vrchu košíka; pri stene ležal matrac; pod stromčekom ležali darčeky; Zaboril sa do kresla a prikryl sa novinami, ktoré ležali na stolíku. [A. Kostolný]
5. (kde) ▶ zaberať určitú väčšiu plochu, plošne sa rozkladať, rozprestierať sa; byť umiestnený v priestore, nachádzať sa: hlavné mesto leží v strede krajiny; dedina leží pod úpätím hôr; kde leží Slovensko?; táborisko ležalo pri rieke; veľvyslanectvo leží blízko hotela; bod A leží na priamke c; objavili starú loď ležiacu na dne mora; Ovce pozorne zostupovali prudkým svahom, pod nimi ležal les. [J. Balco]
6. (nad čím) ▶ rozprestierať sa vo vzdušnom priestore, nad zemou: nad údolím leží hmla, opar; Biely je sneh, biele je šero, ležiace nad dolinami. [R. Jašík]; Večerami ležal nad zemou dusný nehybný vzduch. [A. Chudoba]
7. (na čom) ▶ pokrývať niečo v určitej vrstve: na nábytku leží hrubá vrstva prachu; na chodníkoch ležalo lístie; na streche ležala záľaha ťažkého snehu; Na mäkkej zemi ležali smutné mláky. [S. Rakús]
8. ▶ dlhší čas ostávať v nezmenenom stave, nespracovaný, nevybavený: žiadosti ostali l. bez povšimnutia; práca leží nedotknutáležať ladom, úhorom (o zemi, o pasienkoch) byť neobrobený, nevyužitý, ↗ i fraz.
9. (kde) ▶ mať uložené telesné pozostatky v hrobe, byť pochovaný al. posmrtne spočívať na nejakom (i neznámom) mieste: v tejto časti cintorína ležia neznámi vojaci; v dávnejších časoch zvykli tí, čo si siahli na život, l. za múrmi cintorína
10. (kde) ▶ (o javoch) zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko; syn. tkvieť: podstata sporu leží úplne inde; tu kdesi leží náš problém, naša bieda; príčiny jej zvláštneho správania ležia hlboko v podvedomí; ťažisko rozhodovania ležalo mimo ich pracoviska; kľúč k oživeniu ekonomiky leží v daňovej politike
11. (v čom) ▶ (o alkoholických nápojoch) prechádzať dlhodobejším procesom čistenia, získavať novú kvalitatívnu úroveň, dozrievať, vyzrievať: nápoj musí l. v sude; horká liehovina leží v dubových kadiach aj niekoľko mesiacov, až potom ju nalievajú do fliaš
fraz. expr. ležať ako kus dreva/klát/poleno ležať nehybne, nemôcť vstať; ležať ako Lazár byť nemohúci, bez vlády, sily; expr. ležať ako mrcina byť veľmi unavený; ležať ako mŕtvy ležať meravo, bez pohybu; ležať ako na dlani nachádzať sa priamo v zornom poli, byť výborne viditeľný; celý svet mu leží pri nohách všetci ho obdivujú, uznávajú, je slávny; ležať bez dychu byť (akoby) bez známok života; expr. ležať hore bradou/kopytami byť mŕtvy; expr. ležať hore bruchom/pupkom nič nerobiť, leňošiť, oddychovať; ležať ladom/úhorom (o výsledkoch práce, o peniazoch a pod.) byť nevyužitý, neprinášať osoh; ležať na lopatkách byť porazený, prehrať; ležať na márach al. ležať vystretý byť mŕtvy; ležať na smrteľnej posteli umierať; ležať niekomu pri nohách a) uctievať niekoho, koriť sa niekomu b) veľmi niekoho milovať; ležať pod [hrubou] vrstvou prachu byť, ostať zabudnutý; ležať pod zemou byť pochovaný; ležať v hrobe byť mŕtvy; ležať v klbku ležať schúlený, skrútený; ležať v knihách tráviť celé hodiny čítaním al. štúdiom kníh; ležať v prachu a) pokorovať sa pred niekým b) byť ponížený; ležať v troskách/rozvalinách a) byť zbúraný, rozbitý, zničený b) (o záležitosti) byť zmarený; ležať za pecou byť lenivý, nič nerobiť; niečo leží na niečích pleciach niekto je za niečo zodpovedný, stará sa o niečo; niečo mu leží na duši niečo ho trápi, ťaží; niečo mu leží na srdci a) cíti za niečo zodpovednosť b) niečo ho trápi, ťaží; expr. niekto, niečo mu leží v žalúdku niekto, niečo mu prekáža, na niekoho, na niečo sa hnevá ◘ parem. čo leží, to nebeží nemeň stav vecí, nechaj to tak; v mladosti ležiaci, na starosť žobráci
opak. ležiavať -va -vajú -val

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


ležať 1. byť vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: ležal na gaučipolihovaťpolihúvať (občas, chvíľami ležať): na laviciach v parku polihujú, polihúvajú turistikniž. spočívať: chorý spočíval na lôžkuexpr.: lohniťlehniť: lohnila, lehnila celé dopoludnie

2. byť pripútaný na posteľ pre chorobu • byť chorýchorieťchorľavieť: leží, chorie, chorľavie od marca

3. byť uložený v hrobe • odpočívaťkniž. spočívať: tam ležia, odpočívajú, spočívajú naši otcovia

4. p. rozprestierať sa 1 5. p. spať 1 6. p. povaľovať sa 2


nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byťvyskytovať sanachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlínležaťrozprestierať sabyť položený (o veciach): obec leží v údolístáť (vzpriamene): na stole stojí vázadržať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši

2. jestvovať v istom stave • byťnachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii

3. byť obsiahnutý • byťvyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrátbyť prítomnýjestvovať: vo vode je prítomný kyslík


povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

p. aj túlať sa, leňošiť

2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2


spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť


spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ležať, -í, -ia nedok.

1. mať telo položené vo vodorovnej polohe, napr. na zemi, na posteli a pod.: l. na posteli, na diváne, na lôžku, na zemi, na lúke, l. na chrbte, na lopatkách, horeznak, horeznačky, naznak, l. vystretý, mŕtvy, zabitý, l. ako (ani) kus dreva, ako (ani) poleno celkom nevládne, nepohnute; l. ako klát, ako zabitý bez pohnutia, nehybne; lež! povel pre psa

už leží na márach zomrel; l. niekomu pri nohách koriť sa; l. v prachu byť pokorený, koriť sa; l. v hrobe byť mŕtvy; Ako si postelieš, tak budeš ležať (prísl.) ako pracuješ, tak sa máš;

2. odpočívať, spať: Maťo ležal vždy oblečený, nezobliekal sa vôbec nikdy. (Jégé)

3. byť chorý, nemocný, byť pripútaný na lôžko: l. v nemocnici, l. štyri týždne na zápal pľúc, l. na smrteľnej posteli;

4. byť položený, spočívať vo vodorovnej polohe, rovine: strom leží na zemi, zbožie leží na poli, kniha leží na stole;

5. (kde) mať, zaujímať určitú polohu, nejaké miesto, byť umiestený, rozprestierať sa: kameň leží na dne rieky, peniaz leží na dlani, mesto leží nad morom, dedinka leží na kopci, na rovine, v údolí, na brehu rieky, bod leží na priamke; za mestom leží vojsko táborí

l. v ceste niekomu byť prekážkou, prekážať; l. v troskách byť zničený, rozbitý a pod.;

6. byť, ostávať nevybavený, nespracovaný, neobrobený, bez použitia; ostávať nedokončený: pole leží roky úhorom, ladom neobrobené; práca leží, spis, prípis leží v zásuvke, list, odpoveď leží u niekoho už dva mesiace;

opak. ležiavať, -a, -ajú


pololežať (správnejšie písané polo ležať), -í, -ia nedok. čiastočne, nie celkom, neúplne, napoly ležať: Na diváne pololežiac sedela Želka. (Tim.) Navalil sa na stenu a tak ostal pololežať. (Bod.) Na doske pavlače pololežali mládenci. (Zgur.) Telkiza polo ležala, polo sedela na hlavniciach. (Fig.)

Morfologický analyzátor

ležať nedokonavé sloveso
(ja) ležím VKesa+; (ty) ležíš VKesb+; (on, ona, ono) leží VKesc+; (my) ležíme VKepa+; (vy) ležíte VKepb+; (oni, ony) ležia VKepc+;

(ja som, ty si, on) ležal VLesam+; (ona) ležala VLesaf+; (ono) ležalo VLesan+; (oni, ony) ležali VLepah+;
(ty) lež! VMesb+; (my) ležme! VMepa+; (vy) ležte! VMepb+;
(nejako) ležiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor