lavírovať nedok.
1. hovor. obratne sa pohybovať medzi predmetmi, kľučkovať: čašník l-je medzi stolmi;
pren. l. medzi dvoma možnosťami vykrúcať, kľučkovať
2. mal. rozmývať obrysové línie: kresba l-ná tušom
lavírovanie1 -nia s. 1. polit., publ. (i medzi čím) ▶ vypočítavé menenie postupu pri uskutočňovaní dlhodobého zámeru, taktizovanie: politické, byrokratické l.; účelové l. medzi skupinami, záujmami; obviniť opozíciu z lavírovania; l. sa poslancom nemusí vyplatiť; Lavírovanie sa vydávalo za politiku menšieho zla. [InZ 2001] 2. hovor., často pejor. (i medzi čím) ▶ vyhýbavé správanie al. konanie, príznačné pre človeka prispôsobujúceho sa momentálnym okolnostiam, vykrúcanie sa, kolísanie, váhanie: pohotové l.; l. medzi dvoma postojmi; l. medzi mýtom a skutočnosťou; je majster v lavírovaní; Lavírovanie a balansovanie je znakom nepevného charakteru. [Sme 1997] 3. námor., lod. ▶ plavba na plachetnici kľukato proti vetru, križovanie: l. lode ▷ ↗ i lavírovať1
lavírovanie2 -nia s. výtvar. ▶ maliarska technika, ktorou sa kresbe al. maľbe dodáva modelácia a hĺbka; rozmývanie obrysovej línie do mäkka: farebné l.; sivé akvarelové l.; l. riedeným tušom; používať l. ▷ ↗ i lavírovať2
lavírovať1 -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok. ⟨nem.⟩ 1. polit., publ. (ø; medzi čím; v čom) ▶ vypočítavo meniť postup pri uskutočňovaní dlhodobého zámeru, taktizovať: diplomaticky l.; l. medzi politickými, ekonomickými tlakmi; v politike rád lavíruje; štátnici lavírovali medzi Západom a Východom 2. hovor., často pejor. (ø; medzi čím; v čom) ▶ správať sa al. konať vyhýbavo, prispôsobovať sa momentálnym okolnostiam, vykrúcať sa, váhať, kolísať; syn. chytráčiť, kľučkovať: opatrne l.; l. v citoch; lavíruje podľa potreby; Vždy lavíroval, nechcel preberať zodpovednosť. [Slo 2002]; Zvyšok spoločnosti lavíroval medzi oboma názormi. [InZ 2002]; Keď príde čas rozhodnúť, začne v pasci vlastných sľubov lavírovať. [DF 2002] 3. hovor. (kde) ▶ fyzicky sa pohybovať v priestore s prekážkami vyžadujúcimi si častú zmenu smeru, kľučkovať, manévrovať: motorka lavíruje na klzkej vozovke; turisti lavírovali v ľadovcovom teréne; Po hlavnej ulici medzi kolónou áut šikovne lavírujú desiatky chodcov. [P7 2007] 4. námor., lod. (kde) ▶ plaviť sa proti vetru a kľukato (pomocou plachty) udžiavať smer cesty; častými zmenami smeru plavby sa vyhýbať prekážkam, križovať: l. loďou vo vlnách; plachetnice lavírujú na jazere; l. pomedzi vyčnievajúce skaly
lavírovať2 -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. ⟨nem. ‹ fr.⟩ výtvar. (čo (čím); ø) ▶ dodávať kresbe al. maľbe modeláciu a priestorovú hĺbku rozmytím obyč. obrysovej línie štetcom a riedidlom do mäkka: l. kresbu vodou; l. veľké plochy olejovou farbou; používa pastelky, lavíruje a akvareluje
lavírovať1 nedok. ‹n < hol›
1. námor., šport. plávať s plachtovou loďou kľukato proti vetru
2. hovor. konať, rozhodovať sa váhavo, kolísavo: taktika vyčkávania a lavírovania; l. medzi obidvoma krajnosťami
lavírovať2 nedok. i dok. ‹n < f› (čo) výtv. rozotierať, rozotrieť obrysové línie kresby do mäkka a tým dodávať, dodať kresbe hĺbku; (pôvodne) jednofarebne kolorovať kresbu sépiou al. zriedeným tušom: lavírovaná kresba
lavírovať p. vykrúcať 3, vykrúcať sa 2
taktizovať expr. konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer • pren.: uhýbať • uhýnať: taktizuje, uhýna, nechce povedať celú pravdu • hovor. pejor.: opatrníčiť (byť vypočítavo opatrný) • hovor. diplomatizovať (konať diplomaticky, takticky) • kľučkovať • vykrúcať • hovor. pejor.: lavírovať • chytráčiť: nepomohlo mu ani lavírovanie, kľučkovanie, chytráčenie
vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa) • ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cesty • obchádzať: obchádza rozkopaný chodník • odstupovať sa • vystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí
2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybám • vyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorením • chrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zlého • bočiť • strániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zla • odťahovať sa: odťahujú sa od roboty • hovor. expr.: taktizovať • diplomatizovať • lavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanie • vykrúcať (sa) (v reči)
vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí
2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa
3. p. tancovať
vykrúcať 1. krútením dávať istý smer • vykrucovať • skrúcať • vytáčať • stáčať: vykrúca, skrúca, stáča páku doľava; vykrúcať, vykrucovať, vytáčať si fúzy • krútiť • točiť: krúti, točí krkom • vrtieť • zvŕtať: vrtí hlavou, zvŕta hlavu
2. vyberať z obalu (op. zakrúcať) • vybaľovať: vykrúca, vybaľuje si desiatu • rozbaľovať • rozkrúcať: rozbaľuje, rozkrúca dieťa z plienok
3. hovor. dávať niečomu iný zmysel, zakrývať pravdu • vytáčať: všelijako vykrúca, vytáča, ale nedarí sa mu oklamať nás • krútiť • točiť • vyhýbať • uhýbať • hovor. lavírovať: v reči krúti, vyhýba, uhýba, no zbytočne • okolkovať (zdráhať sa povedať pravdu) • prekrúcať (zámerne skresľovať skutočnosť): všetko prekrúca, vinu váľa na druhých
4. p. tancovať
lavírovať, -uje, -ujú nedok. hovor.
1. plaviť sa s častými zmenami smeru, vyhýbajúc sa nebezpečným miestam;
2. správať sa vyhýbavo, obratne, opatrne sa vyhýbať, vykrúcať, kľučkovať: V lavírovaní, v obchádzaní, vyhýbaní je on majstrom. (Kuk.) Juriga vie, čo hovorí, opatrne vykrúca, lavíruje. (Al.)
3. mal. (čo) rozotierať nanesenú farbu vodou, tušom a pod.: lavírovaná kresba