lavína -ny lavín ž. ⟨nem. ‹ román.⟩ 1. ▶ náhly rýchly zosuv snehu, ľadu, kamenia a pod. po strmom svahu: snehová, kamenná l.; obrovská ľadová l.; obete lavíny; hukot lavíny; bolo hlásené hroziace nebezpečenstvo lavín; l. sa valí, rúti; v horách padajú lavíny
2. expr. ▶ veľké, obyč. stále vzrastajúce množstvo niekoho, niečoho, príval; syn. záplava: l. slov, udalostí, spomienok; námestím sa valí ľudská l.; spustila sa l. telefonátov, protestov; Mal som čo robiť, lebo lavína cyklistov zo všetkých strán si ma nevšímala. [A. Hykisch]; Škandál priniesol celú lavínu novinových článkov. [InZ 1999]
◘ fraz. valiť sa/rútiť sa/šíriť sa ako lavína prudko, rýchlo, nezadržateľne sa pohybovať; publ. lavína sa dala do pohybu jedna udalosť vyvolávala, vyvolala ďalšie; spustiť lavínu [niečoho] vyvolať veľký počet (často negatívnych) odpovedí, ohlasov
▷ lavínka -ky -nok ž. zdrob. k 1: V žľaboch hrozia lavínky zo snehových splazov. [Sme 1995]; lavínisko1 -ka -nisk s., v sg. N a A i ž. zvel.: čo len to l. porobilo!