lastovičník -a m. rastlina so žltými kvetmi roniaca žlté mlieko, bot. Chelidonium
lastovičník -ka pl. N -ky m.
lastovičník -ka pl. N -ky m. ▶ trváca liečivá bylina z čeľade makovitých s rozkonáreným podzemkom, riedko chlpatou byľou a drobnými stopkatými žltými kvetmi, roniaca šťavu oranžovej farby: tinktúra, výťažok z lastovičníka; potierať bradavice mliekom, šťavou lastovičníka □ bot. lastovičník väčší Chelidonium majus
lastovičník, -a m. druh poľnej rastliny, bylina; bot. l. väčší (Chelidonium maius)
lastovičník m. strsl, zsl 1. druh liečivej rastliny, bot. lastovičník väčší (Chelidonium majus): I prasľičku zme zbieraľi, i lopúh, i lastovičňíg na bradavice (Žaškov DK); Nedaj krave lastovišník, bo či dá krvavia mliako! (Kameňany REV); lastovičňík (Dol. Mariková PB) 2. v dvojslovnom názve rastliny: jeduvatí lastovičňík (Nitr. Hrádok NZ) - bot. kuklík mestský (Geum urbanum)
lastovičník [(v)la-] m bot 1. lastovičník väčší Chelidonium maius: celidonia gest wetssj a menssj, vetssj, muž sluty lastowyčnyk (HL 17. st); chelidonia: lastowičnik (GF 1717) 2. luskáč lekársky Vincetoxinum C. hirundinaria: asclepias vincetoxicum: wlastowičnjk (LF 1791); -ový príd k 1: lastowicnjkowy kořen (TT 1745)