Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

larva -y -riev ž. jedno z vývojových štádií niekt. živočíchov, najmä hmyzu: l. chrústa, včely;

larvový, larválny príd.: l-é, l-e štádium;

larvička -y -čiek ž. zdrob.

larva -vy lariev ž.

larva -vy lariev ž. ⟨lat.⟩ 1. zool. ▶ vývojové štádium hmyzu medzi vajíčkom a kuklou al. dospelým jedincom (napr. húsenica motýľa, pandrava chrústa); vývojové štádium živočíchov, v ktorom sa nepodobajú dospelým jedincom (napr. žubrienka žabe): vodná l.; komárie larvy; larvy včiel, vážok, žiab; proces vývoja larvy; premena larvy na motýľa; z nakladených vajíčok sa liahnu larvy; niektoré ryby sa živia larvami; Z hliny sa vysypali ružové zemiaky a niekoľko lariev. [M. Zelinka]
2. pejor. ▶ lenivá, hlúpa osoba (obyč. ako nadávka): nemudruj, ty l.!; Ja robím každý deň dvanásť hodín, a keď sa už konečne dostanem domov, tak vidím, že sa okolo mňa váľajú larvy, čo rozhadzujú peniaze! [J. Johanides]
▷ larvička -ky -čiek ž. zdrob. k 1: malé, vypasené larvičky

larva -y ž. ‹l› zool. vývojové štádium hmyzu medzi vajíčkom a kuklou (napr. u motýľov a chrobákov) al. medzi vajíčkom a dospelým hmyzom (napr. u ploštíc); vývojové štádium u iných živočíchov, v ktorom nie sú podobné dospelým jedincom (napr. u obojživelníkov)

larva, -y, -riev ž. prvé vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu: l. chrústa, červca;

larvový i larválny príd.: l. vývin, l-á forma, l-é štádium;

larvička, -y, -čiek ž. zdrob.

larma, ľarma p. larva

larva ž. (lárva, ľarva, ľárva, larma, ľarma)
1. miest. csl počiatočné vývojové štádium hmyzu: Ostatnuo bolo teda zavíčkuvanuo: vajíčka, červíčke a večie larvi (Žarnovica NB); Kaper lúbí žrat lárvi (Trakovice HLO); Drabini śe namažu s katraňom, žebi jih ľarvi ňerostočiľi (Dobrá n. Ond. VRN); ľárva (Dol. Mariková PB); ľarva (Stráňavy ŽIL); larva (Opatová TRČ, Dol. Súča TRČ); ľarma (Ličartovce PRE)
2. stržit, jzsl maska na tvár, kukla: Založili zme si larmi a poďho robiď Mikuláša (V. Maňa VRB); Na fašangi sa robili maškari, dali si na hubu lárvi a len tancuvali (Vištuk MOD); Téj medvedacéj lárve som ho aňi ňepoznav (Šurany NZ)
3. včel. ochranná kukla so sitom v tvárovej časti: lárva (Zeleneč TRN)
4. csl pejor. naničhodná al. falošná žena: Ach, ti lárva edna! (Kameňany REV); To je taká lárva, tá suseda (Lipová NZ); Taká stará lárva nemá rozum, ešče bi scela frajjéróv! (Šípkové PIE); Ti miśľiš, že mi ňepoznaľi, jaka śi larva, že slova pravdi ňepoviš? (Haniska PRE); larvička ž. zdrob. expr. k 1: Čelia mlať, to sa lárvičke (Dol. Plachtince MK)

larva ž lat/nem
1. maska; maškarný oblek: fassangy w larwach wikonawagj (KoB 1666); deti magi obyčeg, koho w masskare aneb larwe wjdj, bati se ho, odloži-li larwu, strach gjch pomigj (ZA 1676); gisty počet hrubých mužúw obleklo se do larwi (WP 1768);
x. pren neweste diabloweg larwu domnelej swatosty dolu zwlekl (WO 1670) odhalil jej pretvárku; pokritec ač larwu pokory ma, geho picha znati se dáwa (SS 18. st)
2. mátoha, strašidlo: hrissnik strassliwe larwy a obludy pekelne spatril (MS 1758); ohawne diabelske larwy a potwori (MK 18. st)