lapanie [-ia, -í] s 1. ohmatávanie, chytanie rukou: wlchke-ly, čy suche, hmatanjm, lapanim ohledeg (:skus:), shledaš (KoA 17. st) 2. koho chytanie, naháňanie: ssly sme k Geho Milosty na zamek, oznamily sme gemu strany Geho Milosty pana popaleny sena a lapany chudeho czloweka (TRENČÍN 1590); toho czasu, kdj se krik stal u Chleweny Istwana prj lapany Mihala Lindwagiho, wolal Lindway na retu (DEŽERICE 1638); (zbojníci) nepokog robga a bezpečnost pospolitu zrussowat se opowazugu ces lapani lidu (HRANOVNICA 1782) 3. čoho lov, chytanie: mnozi maji siti ku lapani niekterych zveri (LIKAVA 1625 U2); ku lapany zagiczuw, lissiek a wlkuw na hon, kdy se gim rozkaže, powinni gsu swu čeladku wisilaty (VARÍN 1677); poluwania a ptakou lapania wsseckim trom familiam slobodna bude (ZÁBORIE 1730); prywoz od lapány koralluw hyrečny; Homburk, starodawny zamek a mysto lapanj ptakuw (KrP 1760); (Kristus) spatril dwuch synuw Zebedeowych, ktery w lapanj rjb pracowali (SJ 18. st) F. z lapánjm ulapili mňa gako wtáka neprytele mogj bez prjčini (KB 1756)