lapať, -á, -ajú nedok.
1. (koho, čo) snažiť sa dostať do svojej moci, chytať, naháňať: l. zbeha, zlodeja; Keby ťa lapali vojaci a páni, ale ťa lapajú zbojníci, oplani. (J. Kráľ); pren. l. dakoho sľubmi, krásnymi rečami lákať, vábiť; Je mu nepríjemné odpovedať na otázku, ktorou ho lapajú. (Heč.)
2. (čo, koho; koho za čo) chytať rukou, rukami, brať do ruky, do rúk: Ušká kastrólika prichodilo lapať cez servítku. (Gab.) Pozrel na Marínu a lapá ju za ruku. (Tim.); pren. l. dych, vzduch, povetrie ťažko, namáhavo dýchať; hovor. l. slová a) ťažko si spomínať na slová, hľadať slová (v reči); b) sústredene, pozorne počúvať; hovor. l. šťastie usilovať sa ho dosiahnuť; l. dakoho za srdce dojímať;
3. (čo) loviť, chytať: l. muchy, l. myši do pasce, l. ryby do siete, na udicu, l. zver
● Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (prísl.) o vábení, lákaní peknými sľubmi, peknými rečami. V mútnej vode je dobre ryby lapať (prísl.) o využívaní, zneužívaní chaosu, rozháraných pomerov, neporiadku. Muchy lapá, voly púšťa (prísl.) o nerozumnom, neekonomickom hospodárení, o zlom gazdovaní.
4. zried. (po čom) siahať, čiahať za niečím: Ako decko lapá po všetkom. (Pláv.);
dok. k 1, 2, 3 lapiť
|| lapať sa
1. (čoho) chytať sa, pridŕžať sa dačoho, zachytávať sa o dačo: l. sa stola, zábradlia, dverí
● Kto sa topí, i britvy (slamky) sa lapá (prísl.) v ťažkej situácii siahneme po akomkoľvek prostriedku záchrany;
2. (za čo) chytať sa, dotýkať sa častí svojho tela: l. sa za hlavu;
3. (koho) chytať sa, zmocňovať sa: Lapá sa jej predtucha čohosi. (Tim.) Pýcha sa jej lapá. (Vaj.)
4. chytať sa na niečo, do niečoho: myši, muchy sa lapajú;
5. (čoho, do čoho i s neurč.) púšťať sa, chytať sa do dačoho, začínať dačo robiť: l. sa (do) roboty, l. sa hovoriť;
dok. k 1, 2, 4, 5 lapiť sa
lapiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) dostať do svojej moci, chytiť; zaplatiť; zajať: Nebojte sa, vás nik nelapí. (Kuk.) Lapili ju a vrhli do väzenia. (Mor.) Pisára v meste lapili pre falšovanie peňazí. (Podj.)
2. (čo) uloviť, chytiť: l. muchu, l. myš do klepca, do pasce, l. vtáčka, l. rybu do siete, na udicu, l. zver; pren. (koho) l. dakoho do svojich sietí, do osídiel opantať, podmaniť si; pren. hovor. l. si muža získať si; Lapila chlapca na svoje pôvaby (Zgur.) upútala pôvabmi;
3. (čo. koho čo začo) chytiť, vziať do ruky, do rúk, uchopiť rukami: l. dakoho za ruku, za plece, za ucho, okolo drieku; Jano lapil okrúhle poleno. (Tat.); l. dakoho za krk, pod krk, pod hrdlo pri bitke začať hrdúsiť, škrtiť; Mal sto chutí lapiť ho za tenké hrdielko. (Chrob.)
● l. za srdce dakoho získať si, dojať; hovor. l. dakoho za golier vykázať, vyhodiť; l. dačo za pravý, správny, dobrý koniec správne, dobre začať; správne si počínať; hovor. lapený na pľúca chorý na suchoty, na tuberkulózu; l. stránku, stranu niekomu prikloniť sa k mienke dakoho, na stranu dakoho, zastať sa dakoho, nadŕžať dakomu; hovor. l. sa rozumu správne sa rozhodnúť; l. melódiu, hlas začať správne spievať;
nedok. lapať
|| lapiť sa
1. (čoho) chytiť sa, pridržať sa dačoho, zachytiť sa o dačo: Jašek sa potočí, chce sa niečoho lapiť, padá. (Chrob.) Starec sa lapí plota. (Heč.) Anča musela sa steny lapiť. (Tim.)
2. (za čo) chytiť sa, dotknúť sa niektorej časti svojho tela: l. sa za brucho; Lapí sa za hlavu. (Urbk.); pren. hovor. l. sa za hlavu nevedieť si rady, zúfať si v ťažkej situácii;
3. (koho) chytiť sa, zmocniť sa: Pýcha sa ma lapila. (Vaj.)
4. uloviť sa, chytiť sa: Vtáčiky lapili sa do osídla. (Dobš.); l. sa do slučky; pren. Lapil si sa, vtáčik! (Podj.) dostal si sa.
5. nár. (do čoho, čoho i s neurč.) chytiť sa, pustiť sa do niečoho, začať dačo robiť: l. sa pera, l. sa do písania, l. sa do roboty, l. sa spievať; l. sa do niekoho pustiť sa do bitky s niekým;
6. (nár.) zapustiť korene, prijať sa, ujať sa: Veď sa to nie každému lapí. (Taj.);
nedok. lapať sa