lampa -y lámp ž.
1. nástroj na svietenie; osvetľovacie teleso: elektrická, plynová, petrolejová l.; stojaca, stolná, nočná, pouličná l.; zapáliť, zahasiť l-u; l. horí, svieti
2. zdroj vydávajúci žiarenie: röntgenová l.; l-y v prijímači elektrónky
● pod l-ou, sviečkou býva (najväčšia) tma; na ostražitosť, poriadok ap. sa často zabúda na najdôležitejšom mieste;
lampový príd.: l-é tienidlo;
lampka -y -piek, lampička -y -čiek, lampôčka -y -čok ž. zdrob. al. expr.
lampa -py lámp ž. ⟨fr. ~ gr.⟩ 1. ▶ zariadenie na svietenie, svietidlo; zdroj umelého osvetlenia, osvetľovacie teleso; zdroj žiarenia: elektrická, plynová, olejová l.; prenosná, visacia, stropná, stolná l.; nočná l.; pouličné lampy; silná halogénová l.; pestré tienidlo lampy; krása secesných lámp; l. s červeným, ultrafialovým svetlom; zažať, rozsvietiť, zapáliť, zhasnúť lampu; lampy horia, svietia; Rozkolísaná petrolejová lampa pripravuje fantazijné obrazy čohosi tajomného. [LT 1998] □ eltech., fyz. oblúková lampa intenzívny elektrický svetelný zdroj so svetlom vyžarovaným elektrickým oblúkom medzi dvoma elektródami; röntgenová lampa zdroj röntgenových lúčov (X) □ večná lampa so stále udržiavaným svetlom (v chrámoch), večné svetlo 2. tech. spájkovacia lampa ▶ zariadenie s tlakovým plameňom, spájajúce kovy roztavenou zliatinou s nižšou teplotou topenia ako spájané časti 3. hovor. zastar. ▶ (prv) základný prvok elektronických obvodov, elektrónka: rádio s lampami ◘ parem. pod lampou býva [najväčšia] tma a) neporiadok a pod. sa často vyskytuje na najdôležitejšom (vedúcom) mieste b) to, čo je na viditeľnom mieste, človek často prehliadne ▷ lampka -ky -piek ž. zdrob.: l. bliká; Rozsvietila si nočnú lampku a pokúšala sa čítať. [Ľ. Zúbek]; lampička -ky -čiek, lampôčka -ky -čok ž. zdrob.: Pod obrazom sa chveje svetielko v sklenej lampôčke. [K. Lászlová]; Nezdržiavajú sa navodením rojčivej atmosféry a rozsvecovaním lampičiek. [InZ 2001]
lampa -y ž. ‹n < f < l < g›
1. osvetľovacie teleso, svietidlo (izbové, pouličné a i.); (v odbornom zmysle) svietidlo so spaľovacím zdrojom svetla; petrolejová, liehová l.
2. zastar. hovor. elektrónka
3. tech. spájkovacia l. zariadenie na výrobu tepla na roztavenie spájky a zohriatie častí, ktoré sa majú spájať;
lampový príd.: výtv. l-á čerň sadzová
lampa p. svietidlo
svietidlo zdroj umelého osvetlenia, osvetľovacie teleso: elektrické svietidlo • lampa: stolná, pouličná lampa; zapáliť lampu • osvetlenie (akýkoľvek zdroj svetla): slnečné osvetlenie • luster (visiace, obyč. ozdobné svietidlo): krištáľový luster • lampáš (prenosné svietidlo): vreckový lampáš • baterka (vreckové elektrické svietidlo): posvietiť si baterkou • svetlo: zahasiť svetlo • lampión (svietidlo s priesvitným, obyč. pestrofarebným tienidlom): tanečný parket osvetľujú lampióny • reflektor (osvetľovacie teleso sústreďujúce odrazom svetlo zo zdroja do blízkeho al. vzdialeného bodu): divadelné reflektory • svetlomet: automobilové svetlomety • zried. svietelnica (Figuli)
lampa, -y, lámp ž. umelý zdroj svetla, zariadenie na osvetlenie, osvetľovanie, osvetľovacie teleso: zapáliť l-u, l. horí, svieti, l. zhasla, petrolejová, pouličná, nástenná, stolná l., karbidová l., plynová l., oblúková l., röntgenová l. zdroj lúčov X;
lampový príd.: l-é svetlo; el. tech. l. prijímač s elektrónkami;
lampka, -y, -piek ž. zdrob.;
lampkový príd.;
lampička, -y, -čiek i lampôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
(jedna) lampa; (bez) lampy; (k) lampe; (vidím) lampu; (ó) lampa!; (o) lampe; (s) lampou;
(štyri) lampy; (bez) lámp; (k) lampám; (vidím) lampy; (ó) lampy!; (o) lampách; (s) lampami;