Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lampa -y lámp ž.

1. nástroj na svietenie; osvetľovacie teleso: elektrická, plynová, petrolejová l.; stojaca, stolná, nočná, pouličná l.; zapáliť, zahasiť l-u; l. horí, svieti

2. zdroj vydávajúci žiarenie: röntgenová l.; l-y v prijímači elektrónky

● pod l-ou, sviečkou býva (najväčšia) tma; na ostražitosť, poriadok ap. sa často zabúda na najdôležitejšom mieste;

lampový príd.: l-é tienidlo;

lampka -y -piek, lampička -y -čiek, lampôčka -y -čok ž. zdrob. al. expr.

lampa -py lámp ž.

lampa -py lámp ž. ⟨fr. ~ gr.⟩ 1. ▶ zariadenie na svietenie, svietidlo; zdroj umelého osvetlenia, osvetľovacie teleso; zdroj žiarenia: elektrická, plynová, olejová l.; prenosná, visacia, stropná, stolná l.; nočná l.; pouličné lampy; silná halogénová l.; pestré tienidlo lampy; krása secesných lámp; l. s červeným, ultrafialovým svetlom; zažať, rozsvietiť, zapáliť, zhasnúť lampu; lampy horia, svietia; Rozkolísaná petrolejová lampa pripravuje fantazijné obrazy čohosi tajomného. [LT 1998] □ eltech., fyz. oblúková lampa intenzívny elektrický svetelný zdroj so svetlom vyžarovaným elektrickým oblúkom medzi dvoma elektródami; röntgenová lampa zdroj röntgenových lúčov (X) □ večná lampa so stále udržiavaným svetlom (v chrámoch), večné svetlo
2. tech. spájkovacia lampa ▶ zariadenie s tlakovým plameňom, spájajúce kovy roztavenou zliatinou s nižšou teplotou topenia ako spájané časti
3. hovor. zastar. ▶ (prv) základný prvok elektronických obvodov, elektrónka: rádio s lampami
◘ parem. pod lampou býva [najväčšia] tma a) neporiadok a pod. sa často vyskytuje na najdôležitejšom (vedúcom) mieste b) to, čo je na viditeľnom mieste, človek často prehliadne
▷ lampka -ky -piek ž. zdrob.: l. bliká; Rozsvietila si nočnú lampku a pokúšala sa čítať. [Ľ. Zúbek]; lampička -ky -čiek, lampôčka -ky -čok ž. zdrob.: Pod obrazom sa chveje svetielko v sklenej lampôčke. [K. Lászlová]; Nezdržiavajú sa navodením rojčivej atmosféry a rozsvecovaním lampičiek. [InZ 2001]

lampa -y ž. ‹n < f < l < g›

1. osvetľovacie teleso, svietidlo (izbové, pouličné a i.); (v odbornom zmysle) svietidlo so spaľovacím zdrojom svetla; petrolejová, liehová l.

2. zastar. hovor. elektrónka

3. tech. spájkovacia l. zariadenie na výrobu tepla na roztavenie spájky a zohriatie častí, ktoré sa majú spájať;

lampový príd.: výtv. l-á čerň sadzová

lampa, -y, lámp ž. umelý zdroj svetla, zariadenie na osvetlenie, osvetľovanie, osvetľovacie teleso: zapáliť l-u, l. horí, svieti, l. zhasla, petrolejová, pouličná, nástenná, stolná l., karbidová l., plynová l., oblúková l., röntgenová l. zdroj lúčov X;

lampový príd.: l-é svetlo; el. tech. l. prijímač s elektrónkami;

lampka, -y, -piek ž. zdrob.;

lampkový príd.;

lampička, -y, -čiek i lampôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.

ľampa p. ľompa

lampa ž.
1. csl druh zariadenia na osvetľovanie: Chižu nán osvetľuvala lampa zavesená na hraďe na_ctolon (Pukanec LVI); Lampu običajňe zvikľi zabiď a f tme sa hlušiľi (Detva ZVO); Z holú lanpú ňechodz do maštale (Bošáca TRČ); V Biči na víkladném jarmeku kupovali ženi do ľampi knoti a oľej (Brvnište PB); Zahaź lampu a ic sebe ľehnuc (Petrovany PRE); Uďeriľi po lampe, lampu rozbiľi a už doraz bulo po hudakoch (Brezina TRB); petrioľejová lampa (Cinobaňa LUČ); petrolienová lampa (Návojovce TOP); petrolová lampa (Láb MAL); petrolínová lampa (Rozbehy SEN); olejová lampa (Ban. Štiavnica); gajsova lampa (Dl. Lúka BAR); sťenová lampa (Pukanec LVI); stolná lampa (Návojovce TOP); nočná lampa (Návojovce TOP); eletrická lampa (Stupava BRA); retazová lampa (Hlboké SEN); vešáca lampa (Malatiná DK); maštalná lampa (Červeník HLO)
F. lampa dáva dobrú noc (Pukanec LVI) - zhasína
2. biela srsť na čele dobytka v podobe fľaku: lampa (Rozbehy SEN); lampka, lampička i lampôčka ž. zdrob. expr. k 1: Zahas tú lampišku, lebo smrdží v né knvat (Nandraž REV); Stala som o štvrtej, zažala lampičku a prialla do rána (Návojovce TOP); Také šikovné lampki tam mali (V. Rovné BYT); Mi zme sa kedisi pri lampičkách nasľepcovali! (Prosné PB); Lampočku me maľi, ta dakuz me i pośviciľi (Čemerné VRN)
L. boža lampečka (Ľubotín SAB) - dúha; lampový príd. k 1: Máte aj lampoví knvat? (Kameňany REV)

lampička, lampka, lampový, lampôčka p. lampa

lampa ž lat/fr/nem prenosné zariadenie vydávajúce svetlo spaľovaním oleja, loja ap.: gsme yakoby lampa a luczerna anebo swiecze (BAg 1585); baraňiho loga na lampu topeneho (s. l. 1686); múdre (panny) pak wzaly oleg s lampámi (VP 1764); pren zdroj pravdy, orientácie, poučenia, citu ap.: lampa praweg wjry; lampa ewangeliskeho swetla; duchownj lampa (WO 1670); lampu laski w mne podpal (BlR 18. st) vzbuď vo mne cit lásky
F. hviezdy gsau co lampi na nebesych zawešene (KoA 17. st);
x. bibl mať prázdnu l-u nebyť (duševne) pripravený: gak budess met praznu lampu, ze swadby wistupiss (GŠ 1758); -ový príd: myxus: cywka lampowá, w kterég gest knot aneb lampowy nosek (KS 1763)