lak -u m. roztok živíc a iných látok použ. na natieranie a zvyšovanie lesku: olejový, syntetický l.; l. na nechty, na vlasy;
lakový príd.: l. náter; l-é topánky z lakovanej kože
lakový -vá -vé príd.
lakový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na lak; tvorený lakom; obsahujúci lak: l. náter; l. tmel; l. film proti korózii 2. ▶ upravený lakovaním, natretý, pokrytý lakom, lakovaný: l. opasok; kabelka z lakovej kože; lakové poltopánky, čižmičky
laka -y ž. ‹ind› tovar. živicová látka z východoind. figovníka al. badiánu zmiešaná s výlučkami samičiek červca lakového;
lakový2 príd.: zool. červec l.
lakový1 príd. ‹n < t < arab < ind›
1. týkajúci sa laku, tvorený lakom, obsahujúci lak: l. náter; l. film proti korózii; l. tmel
2. upravený lakovaním, leštením: l-á koža; l-é topánky lakovky
lakový2 → laka
lakový p. lak
lakový p. vlak
lak, -u m. roztok živíc a iných látok používaný na natieranie: olejový, asfaltový, syntetický l., l. na nechty;
lakový príd.: l. tmel, l-á farba, l-é topánky
lak m. (lag, ľag) 1. csl konzervačný roztok na natieranie povrchov, lesklý náter: Dvere sa z ľagom natretie (Dol. Lehota DK); Hotoví nábitok sa naťiera lagom, abi sa ľigotau̯ (Pukanec LVI), Ondriš, máš trochu ľagu? (Čičmany ŽIL) L. apretúrní lak (Bošáca TRČ) - s vysokým leskom 2. druh upravenej kože (na topánky lakovky): Špice na topánkah boli z lagu (Návojovce TOP); lak (Ploštín LM); lakový príd. k 1, 2: V dome bľchi a do kostola v ľagovích topánka_choďí! (Dol. Lehota DK); U náz už len cigáňi nosa̋ lagovia topanki (Kameňany REV); Sestra si kúpila lagovia kamašle (Rochovce ROŽ); Dávau̯ mu lagové (rukavice) (Lazany MAR); Notáruska nosí lagové komočuchi (Myjava); Eśčik dagdzik paru chiže jest, no ta uš ten papir kupuju lagovi (Hertník BAR)