lakomec -mca m. lakomý človek, skupáň: l. lakomý nadávka;
lakomica, lakomnica -e -(n)íc ž.
lakomec -mca pl. N -mci m. ▶ kto sa nerád o niečo delí al. nerád utráca peniaze; kto nadmerne hromadí majetok: starý, úbohý, odporný l.; ty l. lakomý! nadávka; l. sa ženie za bohatstvom; Majetok urobil z neho lakomca. [L. Ťažký]; Zem bola tvrdá ako srdce lakomca. [J. Pohronský]; Môže byť neviem aký lakomec. Počuje hudbu a hneď začne strkať muzikantom peniaze. [V. Šikula] ◘ parem. vlk sa nasýti, lakomec nikdy ▷ lakomnica -ce -níc, lakomica -ce -míc ž.: nazvali ju lakomnicou; Tá lakomica svokra sa poriadne buchla po vrecku. [I. Kšiňan]
lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec
lakomec, -mca m. človek chtivý majetku, peňazí, nerád dávajúci zo svojho, nadmerne sporivý, skupáň: bohatý l.
(jeden) lakomec; (bez) lakomca; (k) lakomcovi; (vidím) lakomca; (ó) lakomec!; (o) lakomcovi; (s) lakomcom;
(traja) lakomci; (bez) lakomcov; (k) lakomcom; (vidím) lakomcov; (ó) lakomci!; (o) lakomcoch; (s) lakomcami;