Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

lakeť -kťa m.

1. kĺb spájajúci rameno s predlaktím: pravý, ľavý l., opierať sa l-mi o stôl, opierať sa o l., rukávy po l.

2. časť rukáva priliehajúca na lakeť: deravé l-e

3. stará dĺžková miera: l. plátna

mať široké, tvrdé l-e byť bezohľadne priebojný; expr. ide, lezie mu to l-om (von) zunovalo sa mu to; merať, robiť niečo na dlhé l-e zdĺhavo robiť, preťahovať niečo;

lakťový príd.: l. kĺb;

laktík -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lakeť ‑kťa m.; lakťový; laktík ‑a m.

lakeť lakťa pl. N lakte G lakťov m.

lakeť lakťa pl. N lakte G lakťov m. 1.časť hornej končatiny okolo kĺba spájajúceho rameno s predlaktím: špicatý, boľavý l.; škrabanec povyše lakťa; rukávy po l.; drgnúť niekoho, do niekoho lakťom; opierať sa o lakte; podopierať sa lakťami; zdvihnúť sa na lakte, na lakťoch; chytiť niekoho za l.; Miško sa mu vešal na lakte, škriabal ho. [As 2002]šport., lek. tenisový, oštepársky lakeť chronický zápal lakťového kĺbu spôsobený dlhoročným pestovaním športu
2. ▶ rukáv na mieste, kde prikrýva túto časť hornej končatiny: predraté, ošúchané lakte; mať dieru na laktiodev. hĺbka lakťa zvislý rozmer rukáva od plecnej priamky po lakťovú; obvod lakťa základný rozmer meraný cez stred lakťového kĺbu ohnutej ruky
3. hist. ▶ stará dĺžková miera: merať na lakte, lakťami; bratislavský, viedenský l. asi 78 cm; český l. asi 59 cm; desať lakťov plátna; pren. Panská miera má vždy dlhší lakeť ako miera chudobného. [J. Štiavnický] bohatý chce ešte zbohatnúť
fraz. mať ostré/široké/tvrdé lakte byť veľmi výbojný, priebojný až bezohľadný; môže si ruky po lakte zodrať al. čo by si [nohy po kolená a] ruky po lakte zodral napriek veľkému úsiliu, drine nedosiahne cieľ, nepodarí sa mu to; na piaď chlap, na lakeť brada drobný (dospelý) človek; niečo je/bude na dlhé lakte veľmi dlho to trvá, potrvá; robiť/merať niečo na dlhé lakte zdĺhavo, nepružne konať
laktík -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: holý l.; dieťa sa už vie oprieť o laktíky; laktíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1: ukáž l.

-eť/222956 7.85: substantíva m. neživ. N+A sg. 1363 lak/1184 kýp/123 vech/53 (1/3)

/5658208±880 8.72: substantíva m. neživ. N+A sg. 5167 plášť/3507 lakeť/1184 pršiplášť/214 kýpeť/123 vecheť/53 Čebrať/47 svišť/33 (2/6)

lakeť hist. jednotka starej dĺžkovej miery (0,779 m) • hist. ríf: dva lakte, rífy látky


ríf hist. jednotka staršej dĺžkovej miery • lakeť: lakeť plátna

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lakeť, -kťa m.

1. vonkajšia časť ruky okolo kĺba spájajúceho rameno s predlaktím: vopchať ruku niekam po l.

hovor. zodrať si ruky po l-e márne veľa robiť, umoriť sa prácou; hovor. ide mu to l-om (von) má dačoho dosť; hovor. tvrdé, široké l-e je bezohľadný;

2. hovor. časť rukáva priliehajúca k lakťu: diera na l-i, mať deravý, roztrhaný, poplátaný l.;

3. stará dĺžková miera: český, viedenský l.;

lakťový i laketný príd.: l. sval, l. kĺb, l-á jama;

laktík, -a i laktíček, -čka m. zdrob. expr.

lakeť m. (locheť)
1. csl kĺb spájajúci rameno s predlaktím: Ras takú rebu chiťiľi, hádam aj dva kilo mala a na zdĺšku bola ako ruka veše lakťa (V. Lom MK); Lokeť son si uďereu̯, velice ma bolí (Bánovce n. Bebr.); Uderila som še v lokeč (Klokočov ČAD); Našiemu sa vihodzila kuracia ric akurát na lochci (Brvnište PB); Jój, za_som si ochmalila ten bolaví locheť (Chocholná TRČ); Spad a zlamal sebe ruku v lokcu (V. Šariš PRE)
F. maď velkie lakťe (Pukanec LVI), maď široké lokte (Val. Belá PDZ) - byť bezohľadný al. dravý; ruke si po lokťe zodrať (Kociha RS), zrobic ruki po lokce (Dl. Lúka BAR) - veľmi sa narobiť; co bi sĺi ruki po lokci zodar a nohi po koľena (Brezina TRB) - aj napriek vynaloženej námahe
2. krajč. časť rukáva na odeve priliehajúca k lakťovému kĺbu: Musím ťi zaši_ťia lokťe, bo si ih už vidral (Revúca); Mal som kabád oblečení, takí zlí loke_com mal, dzeraví rukáf (Ružindol TRN); Lokce už maš zaź dzirave na kabace (Spiš. Podhradie LVO)
F. ľiezď lakťom von (Králiky BB) - priečiť sa, protiviť sa
3. csl jednotka starej dĺžkovej miery (okolo 0,8 m), používaná pri meraní priadze al. látky: S kolovratu sa zmotávalo na motovidlá, s toho sa zberalo a volalo sa to praďeno, to sa čítalo na lakťe (Detva ZVO); Keč som še vidala, bapka mi dali dvacadž lokči priadženia (Klokočov ČAD); Jedno kupko - jeden u̯oket (Brodské SKA); Take zme maľi pradzena veľke, ta zme to na lokce rahovaľi (Buglovce LVO); Ked macir kupila pejdz lokce štofu, ta obľekla dva dzeci (Giraltovce); Povim ci jednu hatku na po_lokca kratku (Udavské HUM)
F. mrkva ako lakeť (Pribiš DK) - veľmi veľká; zač je teho loket (Skalica) - koľko je hodný; ten je z u̯okta aj s kúščka (Brodské SKA) - je prefíkaný; laketný príd. k 1, 3: F tomto laketnom kĺbe ma bolí (Likavka RUŽ)
L. u̯oketňí plátno (Štefanov SEN) - plátno merané na lakte


locheť p. lakeť

lakeť [la-, lo] m
1. anat časť ruky okolo kĺba spájajúceho rameno s predlaktím: Andreass Seczian, mladi pacholok, porubany ge na ruku, niže lakta (s. l. 1596 DSJ); dal sem gednu plechowu ruku od pazuchi až po laket (TRENČÍN 1645-47) časť brnenia: M. Csutka toho na zemy ležicziho dwakraty timže uderil pres hlawu, tak hrubim gak lucska ruka pri lakty (ORAVA 1735); zlopowestny ten tyran we wogne premoženym a ulapenym po lakte ruky a po kolena nohi dal poodtinati (MS 1758); vmi si ruku az wisse loktu teplau wodu (PL 1787)
2. pl ruky, náručie: on od stareho Simeona wzaty na lokty (Le 1730) do náručia: on (kňaz) ho (Ježiša) vzal na swé lokti a chwálil Boha (KB 1756); Marya, která Ježyssa kogila sy a na loctoch kdiž sy ho nosyla (BlR 18. st)
3. kĺb, členok na nohe zvieraťa;
x. pren acrothinia: obilny loket (KS 1763) steblové kolienko na rastlinnej osi; lokti konske naprawiti (RG 18. st)
4. (čoho) dĺžková miera pôvodne predstavujúca dĺžku ruky od konca prstov po lakeť: za ssest loketh aksamithu (LIETAVA 1539); dwa perinki, 12 lokti platna, 10 kossulucki Blecharka wiprala (BARDEJOV 1646); prigal sem od kluczara banowskeho postawy No 2 obsahugicze w sobe lokty No 68 (TRENČÍN 1652); Orawec Jano pod gednym mestom na syahu na ssyrost, w druhom pak miste wedla cesty na try kročage, niekde na plat, niekde na laket vhradil ((BYTČA) 1677); ga bi som teraz chcela mať lakeť klbási na wečeru (DS 1795)
L. dĺžkové miery s rozličnými rozmermi: tkany pak postaw ma byt na zdlussky rifow dwa a trycat, walani pak na geden mesky loket ssyra (118,4 cm); kdyby morawsky postaw na rame nebyl witahnuty o geden kratki loket, ma se tomu postawu urezat ssnura (44,4 cm) (CA 1675); mýra, loket malý: dlán 6, palcuw 24 (44,4 cm); loket welky: 9 nohy, dlane 36 (226,4 cm); loket obigečny: dlán 16 aneb 4 nohy (118,4 cm) (KrP 1760); owčárna w dluhosti 30 widenske lokti (VOv 1779) (68,8 cm)
F. žiť nespravodlivým l-om nečestne: (ľudí) nesprawedliwim loktem zigjczich, powinnoszt pana richtara gest, aby birsagh s nich bral (ŽILINA 1689)
5. tyčka na meranie na lakte: udelag sobe loked z drewa a s tim loktem merag sukno (LR1 17. st)
L. krátky l. kt. nedosahuje potrebnú dĺžku, falošný, nesprávny: ktery bozeynyk se obchodi ffalessnu kupi, bud loktem kratkym, nebo dwogim zawazym, zustave bezectny (ŽK 1473); lakťový, laketný príd k 4: werbena pruť nese loketny y wyššj (MT 17. st); pygmalus: loketny člowek, neb loktowy (KS 1763)


lakťový p. lakeť


lokeť p. lakeť

Lakeť Lakeť
lakeť
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) lakeť
G (bez) lakťa
D (k) lakťu
A (vidím) lakeť
L (o) lakti
I (s) lakťom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) lakte
G (bez) lakťov
D (k) lakťom
A (vidím) lakte
L (o) lakťoch
I (s) lakťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

opieral lakťom o stôl accoudé sur la table

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu