lajdák, -a, mn. č. -ci m. pejor. kto nedbá o seba, o svoje povinnosti, o svoje veci, neporiadny človek, lenivec, darebák, leňoch: nepolepšiteľný l., Lajdák ešte drichme. (Záb.);
lajdáčka, -y, -čok ž.;
lajdácky príd. i prísl. neporiadny, nedbalý; neporiadne, nedbalo: l. žiak, l. pomer k práci; l. písať;
lajdáckosť, -ti ž.;
lajdáctvo, -a str. zanedbávanie povinnosti, nedbalosť, darebáctvo