lagan -a m. expr. lapaj (význ. 1, 2); chlapčisko: l. akýsi! máme dvoch l-ov synov;
laganský príd.: lagan l.;
laganstvo -a -tiev s. lapajstvo (význ. 1, 2);
laganisko -a s. i m. zvel.
laganisko -ka pl. N -ká G -nísk s. zvel. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.
lagan -na pl. N -ni m. 1. hovor. expr. ▶ nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia, chlapec; syn. chalan: už je z neho veľký l.; videla v ňom len nezrelého lagana 2. hovor. expr. ▶ nezbedný, samopašný chlapec; syn. galgan, fagan, lapaj: bezočivý l.; nakriatol ho nejaký l.; Lagan jeden, ešte sa smej! - zaženie sa otec na mňa. [V. Šikula] 3. pejor. ▶ naničhodný, nezodpovedný človek, podliak (často v nadávkach); syn. darebák, lotor: odporný l.; l. laganský ničomný!; je to l., privedie ťa na mizinu ▷ laganisko -ka pl. N -ká G -nísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Laganisko jedno! zahromží na šoféra. [M. Kiripolský]
lagan, -a m. expr. naničhodný, huncútsky, nezbedný, nevychovaný mladý človek, hubcút, lapaj, loptoš, naničhodník, nezbedník (obyč. o chlapcoch): l. naničhodný;
laganský príd.: l. kúsok, l-á spoločnosť;
laganstvo, -a, -tiev str. nezbedné kúsky, huncútstvo;
laganisko, -a, mn. č. -á i -ovia str. i m. zvel.
lagan m. strsl, zsl, spiš expr. neposlušný chlapec, darebák, uličník: Ťia paskudi, lagani nepora̋dnia, nah idú už domó (Revúca); Lagan jeden, ani dobre z očú mu nehladzí (Červeník HLO); Mať takíchto laganvo viac, tak sa zblázňím, načisto sa zblázňím (Čičmany ŽIL); Tí chlapčiská sú lagaňi hrube ňeporánni (Bánovce n. Bebr.); lagan (Studenec LVO); laganisko m. i s. zvel. expr.: Tod náš chlapedz je len velkí laganisko (Kameňany REV); Ten lagaňisko ňemá aňi trochu móresu (Bánovce n. Bebr.); lagaňisko (Studenec LVO)