lacný príd.
1. kt. stojí relatívne málo peňazí, op. drahý: l-é mäso, ubytovanie
2. ľahko získaný, pritom bezcenný, prázdny: l. úspech, efekt; l-é sľuby
● kúpiť, predať za l. groš, peniaz, za l-é peniaze lacno; byť z l-ého kraja chcieť získať niečo neprimerane lacno; l-é mäso, riedka polievka; čo je l-é, nie je vzácne;
lacno prísl.: l. kúpiť, predať; l. prísť k niečomu i fraz. ľahko získať
● nedať sa l., nepredať l. svoju kožu nevzdať sa bez úsilia, odporu;
lacnosť -i ž.
lacný -ná -né 2. st. -nejší príd.
lacný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý stojí málo peňazí; op. drahý: l. tovar; l. obed; l. dar; lacná rekreácia; lacná energia; lacná výroba; veľmi lacná pracovná sila; drevo bývalo najlacnejším materiálom; Vystavia na obdiv lacnú bižutériu alebo vzácne rodinné klenoty, nádherne opracované. [V. Šikulová] nehodnotnú □ ekon. lacné peniaze označenie pôžičiek, ktoré možno získať pri nízkej úrokovej miere; fin. lacný úver za nízke úroky □ lacné knihy a) predávané so zľavou b) vydávané v masovom náklade, paperbacky 2. ▶ ktorý nestojí veľa úsilia; získaný bez námahy, ľahko; syn. ľahký: l. úspech; lacná sláva, popularita; lacné víťazstvo; lacná korisť; streliť l. gól 3. trochu pejor. ▶ ktorý nejde do hĺbky, k podstate, povrchný; ktorý nemá hodnotu, (často umelecky) bezcenný, prázdny: l. vtip, fór banálny; l. efekt; l. optimizmus; lacná zábava; lacná útecha, výhovorka; hrdinka z lacného románu; byť zdrojom lacných senzácií; dávať lacné sľuby nemyslené úprimne ◘ fraz. byť z lacného kraja chcieť niečo kúpiť veľmi lacno al. dostať zadarmo; publ. lacná krajina kde je lacno, lacnota, obyč. z hľadiska návštevníka z inej krajiny, turistu; lacný frajer neopodstatnene sebavedomý človek; lacný Jožko (prv) podomový predavač drobností malej ceny; to nie je lacný špás to stojí veľa peňazí; [kúpiť, predať, robiť niečo] za lacný groš/peniaz al. za lacné peniaze za málo peňazí, lacno ◘ parem. čo je lacné, nie je vzácne al. čo je vzácne, nie je lacné iba ťažko získané si vážime; lacné mäso, riedka polievka a) z mála nemožno očakávať veľa b) malá námaha nemôže priniesť uspokojivý výsledok
bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec • brakový • šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčový • gýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacný • jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech • expr. naničhodný: naničhodné haraburdy • bezvýznamný • nedôležitý • nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj • prázdny • pominuteľný • expr.: márny • mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze • zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa
lacný 1. ktorý stojí relatívne málo peňazí (op. drahý): lacný oblek • hovor. expr.: grošový • šestákový: nakúpil pre deti lacné, grošové, šestákové pletky • zlacnený • partiový (so zníženou cenou, obyč. v dôsledku zníženej kvality): obchod s partiovým, so zlacneným tovarom • bazárový • jarmočný (predávaný v bazári, na jarmoku za nižšiu cenu): bazárové, jarmočné látky • nízky (o cene): kúpiť niečo za nízku cenu
2. p. bezcenný, prázdny 2
prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň
2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava
p. aj akademický 2
3. p. voľný 2 4. p. tupý 4
1. predávaný za nízku cenu, ktorý stojí málo peňazí: l. tovar, l. odev, oblek, l-á pracovná sila, l-é výrobky; fin. l. úver na nízke úroky; kúpiť, predať, dostať za l. groš, za l. peniaz, za l-é peniaze za málo peňazí; čo je vzácne, nie je lacné (porek.)
● expr. ty si z lacného kraja chcel by si kupovať pod cenu, veľmi lacno;
2. hovor. ľahko získaný, dosiahnutý bez námahy, nezaslúžene, neopodstatnene a pod., nemajúci hodnotu, bez hodnoty, bez ceny: l. efekt, l. argument, l. úspech, l-á sláva, l-á zbraň, l-é víťazstvo, l-é prostriedky;
lacno prísl.: l. dačo predať, kúpiť, dostať; pren. l. obísť (Vaj.) s malou škodou;
lacnosť, -ti ž. lacnota: l. umelých látok;
pren. expr. niečo málo hodnotné: (zábava) bez lacnosti a vulgárnosti (Karv.)
lacný i laciný príd. strsl okrem zgem, zsl, miest. vsl predávaný al. kúpený za nízku cenu, majúci nízku hodnotu: Ľebo bolo lacnuo páľenuo, stáu̯ jedon ľiter ľen dva šestáki (M. Lehota NB); Jedávau̯ som takuo lacnuo, samie škvarke (V. Lom MK); To len takí lacní kalap (Kameňany REV); A zaz muziga obidva nni vihrávala, šak to bolo laciné (Podolie NMV); Tak prišla voľba, kerí budze lacňiej, ňech sa prihlási (Turie ŽIL) L. lacna pícha (Červeník HLO) - nepravdivý obraz, klamný dojem; lacní joško (Pukanec LVI) - podomový obchodník s drobným tovarom; lacna placa (V. Kazimír TRB) - nízka odmena F. takuo lacnuo mäso psi žrú (Krivá DK) - o niečom, čo je nevhodné, a pritom sa ponúka; kúpiť za lacnú korunu (Čimhová TRS) - za nízku cenu; je z u̯aciného kraja (Brodské SKA) - chce získať niečo neprimerane lacno; lacné masso - rítká polívka (Lukáčovce HLO) - z mála nemožno očakávať veľa; lacno i lacino prísl. Ke_ca jarmo_končiu̯, potom už aj lacňejšie predala (Ležiachov MAR); Lacno som kúpil tia voli (Kameňany REV); To ste dág lacno predali tia kone (Nandraž REV); Tak si barz lacno prišól gu tomu obleku (Rochovce ROŽ); Tak sem ju dostau̯ o sto korún lacinší, jak sem in tedi dávau̯ (Mokrý Háj SKA); Že aj u̯acino, aj peňez že dostane ňeco (Dojč SEN)
laciný p. lacný
lacno p. lacný
lacný, čes laciný príd 1. majúci nízku cenu: mnohem lacnegssy bil dobitek (ZVOLEN 1692 E); za lacné penyze Krysta prodal (CP 1757) lacno; gá newerjm, že by pálenka za lacnegssj penize nežli wino (bola) (StN 1786); x. pren l-é roky úrodné, roky lacnoty: billi bj mnozi od hladu pomrelj, kdibj nebil obila w lacine roky nazesipal a w čas drahotj neprodawal (KT 1753) F. co gest vzactné, nenj lacné (SiN 1678) za hodnotu treba platiť 2. nemajúci hodnotu, bezcenný: marna lacna picha srdca (SO 1785); gehož žiwot gest lacni (SS 18. st); preto se postj, žeby brucho nepredchjtali weci lacine a nemohli by pripustiti drahé (BlR 18. st) 3. (o potrave) skromný, málo výživný: victus pacilis, tenuis: lacine gjdlo (KS 1763); woli planssow potrawow y lacnegssow spokogne gsu (PR 18. st); -o prísl 1. k 1: kdo laczneysee kupy (B. BYSTRICA 1583); lacno grunt predalj (TURANY 1624); laczneg (žid) proda (BV 1652); tá ale Hankowa má mat pokog w tom dome do smrti, protože mu lacino wssecko pustila (OČOVÁ 1786) 2. bez ťažkostí, ľahko: projicere rem viliore pretio: lacino wniweč obrátiti (KS 1763); rolye nasso lacno z dwoma statkami možeme wirobicz, ponewadz ge ritka zem (ORTUTOVÁ 1772); subst l-o s lacnota: welike lacino na druhy den u nich bilo (KT 1753); -osť ž lacnota: vilitas: lacynost (AP 1769)