Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

labuť -e ž. vodný vták s dlhým prehnutým krkom, zool. Cygnus: biela, čierna l.

● biely ako l.;

labutí príd.: l-ie mláďa;

pren. l-ia šija, l. krk dlhá (-ý) a ladne prehnutá (-ý)

● kniž. l-ia pieseň posledný význačný čin, prejav pred zánikom

labutí L -ťom -tia -tie príd.

labutí L -ťom -tia -tie príd. ▶ vzťahujúci sa na labuť; patriaci, vlastný labuti: l. krik; l. krk ↗ i fraz.; snehobiele labutie perie; samce z labutieho kŕdľa ◘ fraz. labutí krk al. labutia šija dlhý, štíhly, pekne klenutý krk al. šija ženy; labutia pieseň al. labutí spev a) posledný, spravidla mimoriadny tvorivý čin pred smrťou, odchodom z významného postavenia a pod. b) posledný úspech, úspešné obdobie pred ukončením činnosti al. pred zánikom nejakého zoskupenia, inštitúcie, umeleckého smeru a pod.

labuť, -te ž.

1. vodný vták s dlhým, štíhlym krkom, podobný husi: biela, čínska l., biely ako l.; zool. l. veľká (Cygnus olor); l. spevavá (C. cygnus);

pren. symbol čistoty, belosti: Zas diaľ pláva slovenským krajom ako snežná labuť Hronom (Sládk.) ako biely sneh.

2. astron. Labuť súhvezdie;

labutí, -ia, -ie príd.: l-ie mláďa; pren. l. krk štíhly, tenký, l-ia šija štíhla, tenká; l-ia pieseň rozlúčková, posledná; l. spev posledné vzopätie pred smrťou, pred zánikom;

labutienka, -y, -nok ž. zdrob. expr.

labuť, labud m, ž labuťa, labuda ž zool labuť Cygnus: byly labut, hus a kačka plinau (:plywagi:) (OP 1685); labud ptak a riba morska Syren rečena, prawj Aristoteles, že gsau libežneho spewu (SK 1697); cygnus argutus olor: pekňe spjwagjcá labut (KS 1763);
x. pren (o krásnej žene): Kupidovou jiste strelou ranen sem pretežce, nad to, spanilá labuť odejmáš mi všeckú chuť (ASL 1603-04)
F. (krásna pani má) krk subtilný, ne práve velikéj dlúhosti, jak perí labuťa, takovej bielosti (ASL 1702); žiw byl labud w bylem peri (GŠ 1758); drenso: sskrypám gako labut (KS 1763); bgely ge gako labuda (KP 18. st); spem pretio, non emo: lepssy gest wčil geden wrabec, nežly zagtra gedna labuta (KS 1763)
P. atpn Stanislawa Labudy (P. ĽUPČA 1580); labutí, labuťový príd: cygneus: laboti (!) péro (WU 1750); pri smrti labudowe spewy (SK 1697); cauda pavonis: labutowe perj (OCh 17. st); w labutowych perinach spali (WS 18. st)