labuť, labud m, ž labuťa, labuda ž zool labuť Cygnus: byly labut, hus a kačka plinau (:plywagi:) (OP 1685); labud ptak a riba morska Syren rečena, prawj Aristoteles, že gsau libežneho spewu (SK 1697); cygnus argutus olor: pekňe spjwagjcá labut (KS 1763);
x. pren (o krásnej žene): Kupidovou jiste strelou ranen sem pretežce, nad to, spanilá labuť odejmáš mi všeckú chuť (ASL 1603-04)
F. (krásna pani má) krk subtilný, ne práve velikéj dlúhosti, jak perí labuťa, takovej bielosti (ASL 1702); žiw byl labud w bylem peri (GŠ 1758); drenso: sskrypám gako labut (KS 1763); bgely ge gako labuda (KP 18. st); spem pretio, non emo: lepssy gest wčil geden wrabec, nežly zagtra gedna labuta (KS 1763)
P. atpn Stanislawa Labudy (P. ĽUPČA 1580); labutí, labuťový príd: cygneus: laboti (!) péro (WU 1750); pri smrti labudowe spewy (SK 1697); cauda pavonis: labutowe perj (OCh 17. st); w labutowych perinach spali (WS 18. st)