labužník -a mn. -ci m. milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov, pôžitkár;
labužníčka -y -čok ž.;
labužnícky príd. i prísl.: l. vychutnávať niečo;
labužníctvo -a s. pôžitkárstvo
labužníctvo -va s.
labužníctvo -va s. ▶ vlastnosť labužníka, milovníka pôžitkov, najmä dobrého jedla; oddávanie sa pôžitkom; syn. pôžitkárstvo: zdravé l.; sviatok spojený s labužníctvom; uprednostňovať l. pred striedmou stravou; futbalové, knižné l.; Náklonnosť nežného pohlavia k labužníctvu je čosi inštinktívne, pretože gurmánstvo prospieva kráse. [Cs 1993]
pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvo • požívačstvo • rozkošníctvo • vychutnávačstvo • zmyselnosť • hýrivosť • hedonizmus • epikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvom • labužníctvo • maškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvo • často pejor.: svetáctvo • svetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvo • pejor. bruchopasníctvo • subšt. fajnšmekerstvo
labužník, -a, mn. č. -ci m. kto rád a s mimoriadnym pôžitkom jedáva vyberané, chutné jedlá, vychutnávač, maškrtník;
labužníčka, -y, -čok ž.;
labužnícky príd. i prísl.: vychutnávať niečo priam l.; mľaskol labužnícky jazykom (Jégé);
labužníctvo, -a str. záľuba v dobrom jedle, v lahôdkach